Tesnenia kupene

Dnes som si bol pre tesnenia. Musím pretesniť opäť motor.

Minule som zistil, po výmene oleja, že mi tečie. Skúmaním som ale zistil, že tie znaky na podlahe v garáži sú nie z oleja, ale z motora. Pod valcami sa mi vytlačilo tesnenie a presakuje. Potom, keď nakloním motorku na stojan to stečie na bok. My sme tam vtedy s Dixom nedali to kovové, ale z obyčajného papiera a ten to neudržal. Dixo sa bál, že tie pliešky by neboli dobré.

Tak som u Harryho zase vybavoval tesnenie. Tie Cometik, čo som mal, by stáli okolo 100 eur. Tak som zisťoval originál Harley a tie ma vyšli 2140 Czk (80 eur). Tak som si ich objednal v Prahe a teraz som bol na služobnej ceste a si ich vyzdvihol. Po práci som vybehol 137 na Šalamounku. Dostal som aj kartičku na budúcu 5% zľavu. Dali mi teda 16 tesnenie pod valec (130,- czk), 13 tesnenie pod hlavu (300,- czk), 9 tesnenie pod rockerbox (240,- Czk), 10 tesnenie pod ventilový dekel vonkajšie (280,- Czk) a 11 vnútorné (120,- Czk). Všetko 2x. Takže môžem pretesňovať.

Anniversary Czech Rally

Harley Club Praha oslavuje tento rok výročie existencie 85 rokov. Ide o najstarší existujúci klub na svete. Preto tohtoročné Czech Rally, ktoré bolo od 21.-23.6. pri Prahe malo názov Anniversary.

Celý týždeň boli horúčavy, tak sme sa s Mirom pobalili naľahko. V piatok som si zobral dovolenku a o 9-tej sme sa mali stretnúť na Patrónke. Ja som ráno vstal, pobalil sa a pol hodinu montoval veci na mašinu. Teplo moc nebolo, fúkal silný vietor a bolo pod mrakom. Na Patrónke som vybehol do Generali za Ľubom a Romanom, Miro prišiel o trošku neskôr. Na OMV v Lamači sme natankovali a vyrazili po diaľnici. Po ceste sme sa ešte obliekli, lebo nebolo moc teplo na tričko. Ja som si nahodil bublinku, lebo som mal prasknuté okuliare. V Kútoch sme sa odpojili z diaľnice, ja som zhodil dole bublinu, lebo vo vetre to nebolo dobré jazdenie a Miro si naobliekal čo mal. Potom sme cez Břeclav prešli po známej trase na Mikulov a odpojili sa na Vlasatice. Na Morave už bolo pekne. Vo Vémysliciach sme sa najedli a zastavili sme sa ešte v Rešiciach, kde sa narodil 4.1.1915 Adolf Opálka. V piatok to boli 4 dni po tom, čo pred 71 rokmi obetavo zahynul v Prahe.

Potom sme pokračovali na Třebíč, Třešť. Tam Miro zle odbočil a zbehli sme do Třešte, tak sme sa museli vrátiť na Pelhřimov, Vlašim, Benešov. Táto cesta bola pre mňa najťažšia, lebo je tam dosť zákrut. Miro nadával, že idem pomaly a po rovine idem len 90-100 a nie viac. Potom sme už museli ísť Týnec nad Sázavou. Tam Mirovi odletel kryt na batériu a celý sa mu doškrabal. Potom mu odletel ešte smerom na Jílové u Prahy. Tam sme museli zapnúť navigáciu, aby sme našli správny smer na Okrouhlo, potom Zvole a už sme boli v kempe v Skochoviciach pri Vranom nad Vltavou. Zaplatil som 200 czk vstup ako doprovod, nedostal som ani nálepky a odznačik, čo mi nejak nevadí. Rozložili sme stany a potom sme už len pili pivo, kecali u Tuarega a bavili sa.

Ráno sme vstali, najedli sa a vyrazili do Prahy. Miro si musel kúpiť nové rifle, lebo si svoje roztrhol v piatok na motorke. Najskôr sme sa motali v okolí, lebo Zbraslav bol uzavretý. Tak sme nakoniec došli k Čupakábrovi. na IPáč. Ja som si tam kúpil nové tenisky a potom sme išli k nemu na WC a zobrať Mirovi bundu. No a vyrazili sme do Paládia, kde si Miro kúpil rifle. Z tade sme išli do botela Admirál, kde bola akcia pre postihnuté deti a bol tam Láďa. Ale po chvíli sme to zabalili, lebo tam bol samý HOG a išli pozrieť Čupu do Chuchle, už aj s Láďom. Z Tade sme išli popri Vltave a zastavili sme sa v dedinke Davle. Tam natáčali film Most u Remeganu. Potom sme pokračovali ďalej do Štechovic. Tam sme sa chceli najesť, ale podnik bol zavretý, tak sme išli do Jílového a v Žampachu sme si posedeli. Tam som si dal polievku bramboračku a hranolky s kečupom a kofolu. Potom sme  sa mi s Mirom zdvihli a išli skorej do kempu, lebo sa zbiehali mraky. V Jílovom sme stretli počas čakania na červenú chalana na starom veteráne VL 1200. Nakoniec sme zistili, že sa volá Marc, je zo Švajčiarska a hľadal zraz. Tak išiel s nami. Ja som za nimi dvoma nestíhal, ako to rezal. Išiel 750 km a potom išiel do Londýna. Pri podradení dával také šupy, že som skoro ohluchol. Nakoniec v tábore si rozložil medzi stromami hojdaciu sieť a išli sme na pivo. Fajn chalan. Večer prebehli nejaké koncerty, hrali AC/DC revival, no a na záver bol ohňostroj.

Ráno sme vstali skorej, aby sme mohli o 9-tej vyraziť. V noci pršalo, tak stan som ešte sušil, kým sa dalo. Potom sme vyrazili tou istou cestou. V Benešove sme sa na parkovisku najedli a Miro išiel dopredu s tým, že vo Vlašimi sa počkáme. Ja som ho tam ale nevidel a rezal som ďalej. Dobehol ma až v Pelhřimove. Potom sme už išli správne na Třebíč bez zlej odbočky a po klasickej ceste na Vémyslice. Vo Vilémoviciach, kde v sobotu otvárali múzeum Kubiša, sme nestáli, lebo som mal byť večer doma na koncert Marka Knopflera. Dali sme si kávu a malinovku v tom istom podniku ako cestou do Prahy a išli domov, s tým, že sme išli na Slovensku po starej ceste. Okolo piatej som bol doma, 855 km za mnou a unavený.

Cesta na Oravu

V piatok sme si povedali, že sa ideme na druhý deň previezť na Oravu. V nedeľu skoro ráno mala prísť mama z dovolenky, tak to musela byť otočka. Nakoniec bolo z toho 560 km.

Vyrazili sme ráno o 9:00. Miro došiel ku mne pred garáž, natankovali sme a vyrazili. Zobrali sme si len ľahké veci. Išli sme z diaľnice smerom na na Biel a po starej ceste do Senca, na Trnavu a z tade do Piešťan. Potom sme prešli cez Nové mesto až do Trenčína. Tam sme dotankovali a rozhodli sa, že ideme po diaľnici do Žiliny, aby sme to stíhali. Z diaľnice sme zišli až v Žiline, kde sme sa napojili na cestu popod Strečno do Kráľovian. Ešte predtým sme v Turanoch dotankovali a ja som zavolal Vladi, či je doma. Robili guľáš, tak som sa rozhodol, že nepojdem do Trstennej, ale tam. V Kubíne mi povedal a inštrukcie a s malým motaním som ju našiel. Dali mi napiť, guláš, posedeli sme si, pokecali a potom som sa s Mirom stretol na pumpe. Popod Choč sme cez Valašskú Dubovú prešli do Ružomberku a na Podsuchej sme si dali kofolu. Maťo, ani Jano nedvíhali. Tak sme vyrazili cez Donovaly do Bystrice a potom sme už išli na Nitru a Sereď po rýchlostnej ceste. Ešte sme si cestou odpočinuli. Už som začal cítiť zadok. Nakoniec bol ešte čas, tak sme išli domov od Trnavy po starej ceste a v Senci na Pezinok a cez Vajnory domov. Pekný výlet za nami, nepršalo, bolo krásne slnečno. Ešte to zopakujem.

1. máj

Dnes je sviatok práce, tak sme mali voľno.

Včera mi došiel retro sveter, tak som ho dnes otestoval. O druhej bola súťaž v pomalom fajčení fajky v Harmónii (skončil som zase 10-ty, ale už som mal čas 1 hodinu). O jednej bola registrácia, tak sme si spravili výlet na motorkách (ja, Miro a Ľubo). Bolo veľmi pekné počasie, tak som išiel len v svetri. Stretli sme sa o 12-tej u Ľuba pred garážou. meškal som 10 minút, ale bol tam len Ľubo. Tak sme išli natankovať na OMV, kam došiel už aj Miro a vyrazili sme. Na môj popud cez Babu. Povedal som si, že som tade dlho nešiel, tak je čas to zase vyskúšať. Išli sme po starej ceste na Stupavu, Lozorno až na Pernek. Miro išiel prvý, ja za Ľubom. Myslím,že už to bolo odosť lepšie, aj keď žiadna sláva. Držal som sa Mirových inštrukcií, teda snažil som sa väčšinou, ísť čo najbližšie k nádrži dopredu, posunúť tak ťažisko a na dvojke to dávať stále pod plynom. Niektoré vracáky boli ťažšie, ale väčšinu som dával. Potom som súťažil, Ľubo išiel preč a Miro sa najesť do Sološnice. Keď prišiel, išli sme ešte do Modry za Mizerom a domov cez Vajnory. Pekný deň.

Brzdové platničky

Dnes som si bol dať vymeniť brzdové platničky.

Nakoľko mi už predná brzda málo brzdila, tak som volal Harrymu, či bude mať poobede čas. O pol piatej som k nemu zbehol. Bol tam aj s druhým pomocníkom, ktorý mi zhodil brzdové platničky. Najskôr uvoľnil na riadidlách kryt na brzdovú kvapalinu a prikryl ho, aby nestriekala kvapalina po motorke. Potom demontoval platničky na jednej strane, vymenil za nové a dal druhé. Ja mám dvoje, takže ma to stálo 2x toľko. Sada platničiek (2ks) Lucas stála 36,50. Spolu s prácou ma to vyšlo 90 eur. Ale teraz mi to konečne brzdí poriadne, ešte sa pár km budú tvarovať a bude to ok. Nezničí sa mi ani kotúč.

1. míla - Zámostí-Blata

Tento rok pripadla prvá míľa na 26.-28. apríla a presunuli sme sa až k Jičínu, do kempu Pařez v Zámostí - Blata.

Na piatok som si zobral dovolenku, večer si nachystal veci a ráno to zbalil do tankvaku a nahodil na motorku. Po dlhšej zime už bolo teplo, tak som nebral až tak veľa mikín a podobných vecí.
Ešte som bol ráno s autom na diagnostike u elektrikára, lebo mi blbne motor.

O 9:00 sme sa stretli u Mira. Už mal nabalenú motorku, ešte mi vybehol hore pre šatku, ktorú som si naviazal na prednú vidlu a vyrazili sme. Ja som ešte dotankoval na OMV v Petržalke, počasie krásne slnečné a nás čakalo 355 km. mali sme čas, tak sme išli po starej ceste cez Stupavu, Kúty, Břeclav a od Mikulova priamo na Brno. Tam sme si urobili pauzu na pumpe, dotankovali, napili sa. Vtom som zbadal, že pod bielou oktáviou je biely posyp, lebo jej vytiekol olej. Tak sme si počkali, až odíde a hneď toho využili. Potom sme už vyrazili smer Svitavy.

Za Svitavami sme si oddýchli pri Hotel u Jelena. Bolo pekne, tak sme sa najedli, mali akurát kančie špeciality. Tak som si dal niečo ako moravský vrabec, ale z kanca. Bola tam strašne zaujímavá čašníčka. Celá v červenom, stará dievka (to nám povedala sama), ruky a nohy chlapa. Dosť divné stvorenie. Poležali sme si na lavičke, zaplatili a vyrazili. Počasie bolo stále super, len cesta bola plná kamiónov a áut. Našťastie na motorke sme to vždy obehli. Napojili sme sa na cestu na Hradec a v Hradci dotankovali. Tam som sa nasmial, lebo keď Miro došiel k pumpárke, ktorá mala asi 9 kozy, tak mu zahlásila zázračných "troječka naturálek" a išli sme do kolien. Potom sme z Hradca vyrazili do Jičína. Ten som nevidel, aj keď som sa naň tešil, ale teraz a aj na ceste nazad sme len tankovali. Kúpili sme si rumy a išli do kempu. Ten sme našli pomerne ľahko, zaplatil som vstup ako doprovod 150,- Kč (nedostal som vlajočku, ale nevadí) a rozložili sme si stany. Hneď sme sa zvítali s Tuaregom, Michalom a ostatnými. večer bola zábava, popíjali sme, od Lenky som dostal kačičku, jedli sme a išli spať nejak o jednej.

Ráno bolo v pohode, báli sme sa počasia. Hlásili prehánky. Najedli sme sa a o 11:30 bola vyjíždka. Nakoľko nás bolo okolo 350, tak to bolo super. Zobral som si žltú bublinku a do tašky nepremok, ak by náhodou. Cesta bola v pohode, najskôr som išiel v strede, išli sme max na 3-4. Prešli sme okolo hradu Kost, ktorý je úplne nádherný, ako aj celý kraj, kde sú samé hrady a prachovské skály. Prvá zastávka bola po nejakých 50 km Na krásné vyhlídce nad dedinkou Mužský (mapa). Tam sme mali pauzu, niektorí jedli. Ja som si dal len nanuk. Potom sme vyrazili do Jawa muzea v Rabakove. Je to súkromné muzeum motocyklov JAWA otca a syna Miclíků a je postupne budované od roku 1964. Zbierka Františka Miclíka je dnes jedinečná ako svojím obsahom, tak aj typovou, ale aj modelovou škálou u nás najznámejších cestovných motocyklov minulosti. Vo svojej dobe bola značka Jawa na špici jednostopových vozidiel nie len v Európe, ale aj vo svete. Sú tu exponáty základnej rady, ale aj plochodrážne, závodné cestné a terénne. Všetky vystavené a reštaurované exponáty sú schopné jazdy. Posilnení klobásou sme potom už išli do kempu. Tam počas dňa spŕchlo a my sme sa tomu vyhli. Prebehli súťaže v jazde zručnosti, večer sa predávali barvy Vítkovi a bola tombola. Ja som si lístky nekúpil, dostal som dva zadarmo, ale nič som nevyhral. To sa ale spustil lejak, tak sme bežali s Mirom zakryť motorky. Zmoknutí sme sa schovali do stanu a zaspali. Bola trošku väčšia kosa ako deň predtým, ale dal som si na hlavu šatku, tak ma už nebolela celý deň.

Ráno bolo vlhké. Stany mokré, aj veci z večera. Tak som sa išiel umyť, najesť a pobaliť. Nahádzali sme všetko na motorku, rozlúčili sa a po 10-tej sme vyrazili. Bolo pod mrakom, nechal som si bublinku, ale nepremok sme si nedali. Bublinka sa mi pekne rosila, aj dážď na nej sa držal, tak som si ho zotieral rukavicou. Išli sme rovnakou cestou, v Jičíne sme natankovali a vyrazili. V dedine Podhorní Újezd a Vojice sme ale veľmi rýchlo zastali a začali na zastávke brejkovať. Snažili sme si natiahnuť nepremoky, lebo síce nelialo, ale od cesty sme mali mokré nohavice. Miro si omotal fóliou aj topánky, ja nie. Vyrazili sme ďalej, cesty boli prázdne, tak to išlo rýchlo. Prešli sme okolo Jelena a zastavili vo Svitavách. Chceli sme ísť K duchovi, ale bol zavretý. Tak sme skončili v inej reštaurácii, dali si čaj, polievku s pečeňovými knedlíčkami a sviečkovú. Potom ešte pred odchodom Miro zatancoval Thriller (akurát ho hrali v rádiu, keď sa snažil natiahnuť do nepremoku, z čoho sme plakali spolu s čašníčkami). No a už sme pokračovali na Brno. Pred Brnom sme dotankovali, dali dole nepremoky a išli na diaľnicu a smer Mikulov. Tam si dal ešte Miro čaj a už sme boli v Břeclavi a v Kútoch. Tam značili cesty, tak sme museli ísť inou cestou. Chceli sme ísť pozrieť Pala do Jána, ale mal rodinnú oslavu. Tak Miro nás viedol cez Kuklov do Studienky, kde sme sa napojili na Malacky. Tam sme opäť natankovali, počasie úplne slnečné. Cez Stupavu sme vyrazili do Bratislavy, kde sme sa na Lafranconi oddelili a išiel som domov. Okolo 19-tej som mal 370 km za mnou a 1. míľa ma zase nesklamala.