Tento rok pripadla prvá míľa na 26.-28. apríla a presunuli sme sa až k Jičínu, do kempu Pařez v Zámostí - Blata.
Na piatok som si zobral dovolenku, večer si nachystal veci a ráno to zbalil do tankvaku a nahodil na motorku. Po dlhšej zime už bolo teplo, tak som nebral až tak veľa mikín a podobných vecí.
Ešte som bol ráno s autom na diagnostike u elektrikára, lebo mi blbne motor.
O 9:00 sme sa stretli u Mira. Už mal nabalenú motorku, ešte mi vybehol hore pre šatku, ktorú som si naviazal na prednú vidlu a vyrazili sme. Ja som ešte dotankoval na OMV v Petržalke, počasie krásne slnečné a nás čakalo 355 km. mali sme čas, tak sme išli po starej ceste cez Stupavu, Kúty, Břeclav a od Mikulova priamo na Brno. Tam sme si urobili pauzu na pumpe, dotankovali, napili sa. Vtom som zbadal, že pod bielou oktáviou je biely posyp, lebo jej vytiekol olej. Tak sme si počkali, až odíde a hneď toho využili. Potom sme už vyrazili smer Svitavy.
Za Svitavami sme si oddýchli pri Hotel u Jelena. Bolo pekne, tak sme sa najedli, mali akurát kančie špeciality. Tak som si dal niečo ako moravský vrabec, ale z kanca. Bola tam strašne zaujímavá čašníčka. Celá v červenom, stará dievka (to nám povedala sama), ruky a nohy chlapa. Dosť divné stvorenie. Poležali sme si na lavičke, zaplatili a vyrazili. Počasie bolo stále super, len cesta bola plná kamiónov a áut. Našťastie na motorke sme to vždy obehli. Napojili sme sa na cestu na Hradec a v Hradci dotankovali. Tam som sa nasmial, lebo keď Miro došiel k pumpárke, ktorá mala asi 9 kozy, tak mu zahlásila zázračných "troječka naturálek" a išli sme do kolien. Potom sme z Hradca vyrazili do Jičína. Ten som nevidel, aj keď som sa naň tešil, ale teraz a aj na ceste nazad sme len tankovali. Kúpili sme si rumy a išli do kempu. Ten sme našli pomerne ľahko, zaplatil som vstup ako doprovod 150,- Kč (nedostal som vlajočku, ale nevadí) a rozložili sme si stany. Hneď sme sa zvítali s Tuaregom, Michalom a ostatnými. večer bola zábava, popíjali sme, od Lenky som dostal kačičku, jedli sme a išli spať nejak o jednej.
Ráno bolo v pohode, báli sme sa počasia. Hlásili prehánky. Najedli sme sa a o 11:30 bola vyjíždka. Nakoľko nás bolo okolo 350, tak to bolo super. Zobral som si žltú bublinku a do tašky nepremok, ak by náhodou. Cesta bola v pohode, najskôr som išiel v strede, išli sme max na 3-4. Prešli sme okolo hradu
Kost, ktorý je úplne nádherný, ako aj celý kraj, kde sú samé hrady a prachovské skály. Prvá zastávka bola po nejakých 50 km
Na krásné vyhlídce nad dedinkou Mužský (
mapa). Tam sme mali pauzu, niektorí jedli. Ja som si dal len nanuk. Potom sme vyrazili do Jawa muzea v
Rabakove. Je to súkromné muzeum motocyklov JAWA otca a syna Miclíků a je postupne budované od roku 1964. Zbierka Františka Miclíka je dnes jedinečná ako svojím obsahom, tak aj typovou, ale aj modelovou škálou u nás najznámejších cestovných motocyklov minulosti. Vo svojej dobe bola značka Jawa na špici jednostopových vozidiel nie len v Európe, ale aj vo svete. Sú tu exponáty základnej rady, ale aj plochodrážne, závodné cestné a terénne. Všetky vystavené a reštaurované exponáty sú schopné jazdy. Posilnení klobásou sme potom už išli do kempu. Tam počas dňa spŕchlo a my sme sa tomu vyhli. Prebehli súťaže v jazde zručnosti, večer sa predávali barvy Vítkovi a bola tombola. Ja som si lístky nekúpil, dostal som dva zadarmo, ale nič som nevyhral. To sa ale spustil lejak, tak sme bežali s Mirom zakryť motorky. Zmoknutí sme sa schovali do stanu a zaspali. Bola trošku väčšia kosa ako deň predtým, ale dal som si na hlavu šatku, tak ma už nebolela celý deň.
Ráno bolo vlhké. Stany mokré, aj veci z večera. Tak som sa išiel umyť, najesť a pobaliť. Nahádzali sme všetko na motorku, rozlúčili sa a po 10-tej sme vyrazili. Bolo pod mrakom, nechal som si bublinku, ale nepremok sme si nedali. Bublinka sa mi pekne rosila, aj dážď na nej sa držal, tak som si ho zotieral rukavicou. Išli sme rovnakou cestou, v Jičíne sme natankovali a vyrazili. V dedine
Podhorní Újezd a Vojice sme ale veľmi rýchlo zastali a začali na zastávke brejkovať. Snažili sme si natiahnuť nepremoky, lebo síce nelialo, ale od cesty sme mali mokré nohavice. Miro si omotal fóliou aj topánky, ja nie. Vyrazili sme ďalej, cesty boli prázdne, tak to išlo rýchlo. Prešli sme okolo Jelena a zastavili vo Svitavách. Chceli sme ísť K duchovi, ale bol zavretý. Tak sme skončili v inej reštaurácii, dali si čaj, polievku s pečeňovými knedlíčkami a sviečkovú. Potom ešte pred odchodom Miro zatancoval Thriller (akurát ho hrali v rádiu, keď sa snažil natiahnuť do nepremoku, z čoho sme plakali spolu s čašníčkami). No a už sme pokračovali na Brno. Pred Brnom sme dotankovali, dali dole nepremoky a išli na diaľnicu a smer Mikulov. Tam si dal ešte Miro čaj a už sme boli v Břeclavi a v Kútoch. Tam značili cesty, tak sme museli ísť inou cestou. Chceli sme ísť pozrieť Pala do Jána, ale mal rodinnú oslavu. Tak Miro nás viedol cez Kuklov do Studienky, kde sme sa napojili na Malacky. Tam sme opäť natankovali, počasie úplne slnečné. Cez Stupavu sme vyrazili do Bratislavy, kde sme sa na Lafranconi oddelili a išiel som domov. Okolo 19-tej som mal 370 km za mnou a 1. míľa ma zase nesklamala.
