Poslední míle

Víkend 26-28. 9.  bola naša klubová posledná míľa. Pre mňa to znamenalo aj služby.

Vyrazil som už vo štvrtok z práce o 12-tej. Zobral som si dovolenku, ale čerpal len pol dňa. najskôr som išiel po Kúty po diaľnici a potom obvyklou cestou. Počasie také pod mrakom. Cestou som sa zastavil v Břeclavi, kde som si kúpil obal na sa-58 a ponožky hrubé. Ochotný chlapík. Potom už klasika (cestou som sa fotil u Opálku) až po Rouchovany, ale tam som nešiel rovno, ale zabočil na Hrotovice. Potom už len Moravské Budějovice, kde som síce zbehol a musel obehnúť zápchu (opravovali cestu), ale potom už na Dačice som išiel skoro sám. Miestami spŕchlo. V Dačiciach som si v penny kúpil jesť a colu a sladkosti do stanu a už som bol v Kunžaku.

Hneď som si postavil stan, lebo začalo mrholiť a išli sme stavať stany. Boli sme len 5-ti. neskôr prišli ďalší. Spať sme mohli celú noc, služby začali druhý deň ráno. Takže sme chvíľu popili, dal som si špekové knedlíky se zelí a išiel som spať.

S Vlastom som hneď ráno išiel zavesiť návesti a potom už sme boli na bráne. Čas sme si krátili pálením vatry. Neskôr prišli aj baby z areálu. Priniesli perník a čučoriedkové koláče. Neskôr vedúca doniesla aj chlieb s masťou a škvarkami. Ale to bolo posledné, čo som tam jedol, lebo predtým som si dal česnečku a to bolo tak hnusné...polievka posypaná 1cm vrstvou majoránky a bez chuti cesnaku. Chalani mali aj guláš, ktorý nastavili paradajkovou omáčkou. No des. Potom ešte jeden člen doniesol kremrole. Inak som len jedol chlieb a syr čo som si kúpil.

Ľudia postupne začali chodiť, počasie sa kazilo, nakoniec len pršalo a bolo sychravo. Večer som išiel spať skoro, lebo sme mali službu od 2-4 ráno. Stiahol som si ešte diel Sons of anarchy a zaľahol.

V noci sme sa zobudili s Michalom vzájomne, kedže mal stan vedľa mňa. Službu sme prežili pozeraním synov a potom už len kecali a bolo. Ráno som vstal pred 9 a išiel hneď hore. Počasie o ničom. Sychravo, pršalo. Na vyjíždku sme nešli, niektorí išli na bizóniu farmu na steak (v piatok tam zablúdil kuchár, tak nás namotivoval, ale bolo treba sa objednávať, tak ja som tam nešiel). Akurát keď po 12-tej vyšlo slnko, tak som išiel s Jindrom a Vlastom do dedinky Český Rudolec pozrieť si zrúcaninu napodobeniny Orlíku a hneď sme sa tam najedli (neriskoval som stravu v areáli). V penzióne bola svadba, tak nám odporučili U Koudelku a mal som rezeň cez celý tanier a zemiaky pod ním ani vidieť nebolo. Potom sme už išli nazad a trávili čas na bráne.

 

Zase sme si rozdelili služby na noc. Mne s Michalom vyšla tá istá od 2 - 4. Takže som išiel ešte k Touaregovi, ktorý rozložil stan, kedže bolo už slnko. Dalsom si nejaké cesty a išiel spať. V noci ma o 22 zobudili strašné šupy. Ohňostroj. Potom zas začal po polnoci Béďa púšťať na plné gule rádio a žít jako kaskadér a úplne to zabili vedľa nás v stane, ktorí potom vzdychali, že ich niečo tlačí. Takže o 2 som sa zobudil zbitý ako pes. Náladu na bráne nám do 3:20 robil Vlastík s Jindrom a potom už sme to nejak dotiahli do konca.

Ráno som vstal o 8, zbalili sme veci, orazítkoval doklady, ja som si pobalil stan a veci a pred 12 išiel domov. Slnko našťastie bolo vonku úplne krásne, ale bola aj tak kosa. Ešte som pozbieral návesti, ktoré sme zabudli a išiel som domov. Cesta tá istá, ale z Budejovíc som nejak zle odbočil tak som išiel stále po hlavnej a po 152. V Břeclavi som išiel po dialnici, lenže opravujú odbočku tak som sa musel kúsok vracať akoby na Brno.Doma som dal sušiť veci a konečne ľahol do vane.

Upršané Chorvátsko

Tak ako minulý rok, aj tento som absolvoval Chorvátsko. Termín nakoniec padol na 26.7. - 3.8. Krajina rovnaká, zážitky diametrálne odlišné.

Pôvodne sme mali ísť skorej, ale ja som tu mal Kubu a Čupa hral nejaké koncerty. Mali sme ísť iba dvaja, ale na poslednú chvíľu sa pripojil ešte môj známy Vlado. Takže týždeň pred odchodom som nič iné neriešil, len čo si má kúpiť, ako to ma pripnúť, atď.

Konečne nastal piatok, deň keď mal prísť Čupa. Už začiatok bol o ničom. O 18-tej som ho s Mirom čakal na pumpe v Dúbravke, kde nám oznámil, že v Brne zmokol. Potom chalani prekročili pri Slovnafte predpisy, keď sme išli odniesť motorky do garáže, no a dostali každý 60 eur pokutu. Okrem toho to pre mňa znamenalo ťahať zase všetky veci z bytu do garáže, lebo pôvodne sme mali vyraziť z bytu. Večer sme boli v meste, prišiel Vlado, dohodli sme sa na 10-tu a išli spať. Možno iní spali, ja nie, lebo Čupa chrápal jak hovädo.

Ráno sme vstali, MHD išli do garáže, tam zase Čupa zistil, že nechal u mňa ľadvinku s dokladmi, tak zase nazad a na pumpu pre Vlada. Ten nikde, až o 10:15 volal že už ide. To znamenalo, že sa zastavil u nás na pumpe a oznámil nám, že sa ide ešte poistiť, lebo vraj nešiel systém (neviem, čo robil celý týždeň). Zrazu mi zvoní telefón, aby som prišiel do ČSOB v Auparku, že nech vložím jeho peniaze ja, jemu to chalan nechcel zobrať. On išiel ešte jesť do MC Donald´s. V banke som sa dozvedel o čo išlo, keď tam začali chodiť security, bolo mi jasné, že asi to nebolo len tak. Chalan chcel po Vladovi OP a ten nasratý, že kvôli 12 eurám ho zdržuje ho tam chcel preplieskať. Tak mu odmietol urobiť vklad úplne. nakoniec došiel na pumpu, natankoval a konečne sme pred 11tou vyrazili. Už začiatok mi mal byť jasný a mal som ostať doma.

Cesta nakoniec nešla cez diaľnicu, takže som si zbytočne za 5 eur kupoval na týždeň známku, ale išli sme vrchom po 86 (tak ako minulý rok domov). Vlado naháňačky, ako fakt nechápem ten jeho štýl jazdy. Neudrží ísť konštantne rovnako rýchlo. Takže som ich miestami naháňal. Nakoniec sme došli do Slovinska, kde si Vlado musel kúpiť jesť, lebo nevydržal pár km do Chorvátska. Prešli sme do Varaždinu, tam sa napojili na diaľnicu a išli. Po chvíli sme zaplatili mýto 20 kuna a išli na Zagrebskú časť. Na pumpe pri Karlovači sme zastali, lebo v diaľke strašná černota. Tak som si dal nepremok, omotal nohy, aj Vladovi. Čupa nič nemal, len bundičku a vyrazili sme. Zrazu leják jak hovädo, išli sme asi 90km rýchlosťou a skoro nič nebolo vidieť. A toto išlo až po Brinje, čo bolo nejakých 150 km. Tam sme zaplatili zase mýto nejakých 30 kuna a išli dole do Senj. Tá cesta bola brutál. Lialo, prudké zákruty, na nich olej, no išiel som dole úplne ako posratý. Dole víchor ako hrom, more rozbúrené, tak sme sa vydali smerom na Sveti Juraj. Tam na ceste dve zlomové zákruty, kade fúkal taký vietor, že som normálne zastal a aj to som ledva udržal motorku a mal som pocit, že ma sfúkne do mora. Bolo 19, našťastie sme hneď našli ubytovanie na noc za 50 eur izba. Vyložili sme si veci, Čupa dal sušiť peniaze na stôl, lebo bol úplne premočený a išli sa najesť. To už vonku začalo liať. Takže po večeri (dal som si pražene ligne a špagety s darmi mora) sme išli spať. Hentí dvaja zas chrápali ako mroži.

Ráno krásne azúro, konečne sme videli kde sme. Pomaly sme vstali, išli sa okúpať a dali na slnko sušiť veci. Prvý kontakt s morom bol úžasný. Ešte sa chalani najedli a vyrazili sme. Na nete som videl, že bude pršať, ale nikdy nevieš. Prešli sme klasicky magistrálu, zase som ich nevedel dobehnúť, tankoval som pri trajekte z Pagu, no a pred Tribanj (kúsok od parku Paklenica) začalo zase pršať. Vlado zastal inde, Čupa inde. Ako debili. Ja som si dal nepremok a išiel za Čupom, s ktorým som čakal pod zastávkou a vysvetľoval Vladovi cez sms, že naozaj sa mi nebudeme vracať, nech príde on a že už prestáva pršať. Potom sme natankovali v Seline (sranda, tam sme aj pred rokom) a ja som si dofúkal vysoko podhustené gumy. Nakoniec sme išli Zadar, Šibenik a do Zablače. Tam vybavil Čupa ubytovanie (kým sme stáli na zastávke v daždi) a za 70 eur na izbu deň sme zajednali 3 dni. Už bol večer, tak sme sa vybalili, izbu sme mali hneď na kraji na 1. poschodí aj s balkónom (bol to teda skorej apartmán s kuchyňou a 2 izbami), no a išli najesť. Čupa neodolal pozvánke na panáka a už si ho dával aj po miešanom mase v podniku a na diskotéke. Proste sa ožral. To, že nás budil bolo ok, ale ráno než sme vstali sa nalial u domáceho a robil bordel. Mne bolo zle, keď som na obed vyliezol z postele bolo aspoň slnko. Tak som išiel s Vladom na pláž, pričom Čupa inde. Večer, keď som prišiel, tak to boli sceny. Nejdem to rozpisovať, ani čo všetko sa dialo v noci. Ale ráno som mu povedal, že idem s Vladom na Krka (ten spal inde) a keď prídeme a nebude triezvy, sa balím a idem preč. Našťastie od toho dňa už bol, ale to už mi nevynahradilo asi nič na tej dovolenke.

na Krka som bol rozhodnutý ísť aj sám,lebo minulý rok sme nikde neboli (lebo zase sa Čupa ožral). nakoniec došiel aj Vlado a išli sme. Domáci nám poradil, že máme ísť nie trasou autobusu (tie stoja nad vodopádmi), ale máme odbočiť doľava na Skradin. Tam sme si kúpili lístok na loď (110 kuna aj so vstupom do parku,ale vôbec loď nekontrolovali a mohli sme si len v parku za 90), počkali neskutočnú radu, ktorá išla rýchlo, lebo lode sa tam točia, zoznámili sa s Ivanou a Dodom z Piešťan a už sa plavili smerom k vodopádom. Počasie pod mrakom, ale ľudí bolo aj tak plno. Prešli sme si to tam celé, najedli sa, na záver vykúpali a išli zase nazad na penzión. Čupa našťastie bol ok, ale aj tak som išiel sa s Vladom pozrieť do Trogiru a Vodíc. Tam milión ľudí, takže som si dal zmrzlinu a odišiel som preč. Noc bola až na chrápanie ok. Ráno došiel Vlado, pobalili sme sa a išli ďalej (majiteľ bol asi rád).

Vlado samozrejme musel ešte raňajkovať, takže zatiaľ prišla búrka a sme pekne zmokli. S Čupom sme sa stretli pri moste zo Šibeníka (lebo vybehol do mesta ešte) a išli sme ďalej. Vlado moc ďaleko nechcel, nie len kvôli počasiu, ale mal tam aj iný zámer. Tak sme odbočili na Murter. Mestečko sme neriešili, povedali sme si s Čupom, že idem sa zavesiť, keď už to nosíme. Nad mestom už sa ťahala strašná čierňava. V prvom kempe chceli okrem motorky, nás, taxy aj za stan, ktorý sme nemali. Že inak nám nedá miesto, tak sme išli ďalej a odbočili do zátoky, kde bol kemp Kosirina. Hneď nám povedali, že recepcia je na druhej strane, neboli tam ani wc, ani voda. Tak sme sa rozhodli ísť na blink našli sme si stromy, rozbalili sa tam a išli do mesteška Tisno. Tam sme si dali zmrzlinu, kúpili v potravinách vody, ja aj salámu, syr a chlieb a leteli sme nazad. Vlado išiel spať zas do Tribunju a my sme ostali tam. Schyľovalo s ak búrke, náš kemp obišla, iba tam bol strašný vietor. Pospali sme si dobre, akurát nad ránom som mal problém nájsť flek na... Ráno prišiel miestny Branko, že chce prachy - 50 kuna za motorku, 20 osobu a 7 taxu. Tak mu vravím, že počkaj, nemáš tu ani wc, ani vodu, ale na to mi povedal, že to nevadí. tak sme mu povedali, že ok že prídeme na druhú stranu sa zaregistrovať. Okrem toho som spozoroval, že sa tam nejak hromadia naháči. Časť bola asi nudistická. My sme sa vyvalili na slnko, opaľovali sa (druhý deň, čo bolo slnko), potom došiel Vlado. Išli sa najesť do Tisna, dali zmrzlinu a išli nazad. S Čupom sme sa dohodli, že ideme druhý deň domov. Nemá to cenu striehnuť, kde bude pršať a kde nie, lebo pršalo všade (na severe, strede aj juhu).Vlado letel zase na privát a tak sme mu písali, že sa o 12 stretneme za Zadarom pri stupe na diaľnicu. My sa ránopobalíme, kým príde zase Branko, pôjdeme pozrieť jeden kaňon, kde točili Winetoua a domov. Tak aj bolo.

Ráno sme vstali už o 6. Do hodiny sme boli komplet zbalení a už sme išli magistrálou. Cesty prázdne, ideál. Až na to, že mi vletela do helmy osa a uštipla ma. našťastie mi to neopúchalo a tak sme išli do Zadaru, kde som sa najedol v potravinách a išli sme do kaňonu Zrmanje. Cesta je schovaná, treba dávať pozor a pri ceste je ceduľa. Aj tak som si nebol istý a radšej som si pozrel satelitné mapy na google. Tak sme odbočili na šotolinu, ale kedže pršalo, o chvíľu nám cestu prerušila obrovská mláka. tak sme ju museli obísť vedľa po kameňoch, medzi kosodrevinu, čo bol na motorkách dosť adrenalín. Na plošinke ma privítala okrem cedule, že tam stála indiánska osada Apačov z 1. dielu, koly kde bol Lex Barker a v údolí naháňačka na kánoe, kde odvážne preukázal, že neklame, aj česká rodinka. Deti prezlečené za indiánov fotili na kraji. V diaľke bolo vidieť skaly, kde pomreli všetci Winetouovi členovia rodiny, vrátane jeho. Tam sme ale nešli, lebo som vedel, že to je na dlhšie a niektoré úseky sú ešte zamínované. Tak sme sa pofotili, pokochali, dole k vode sme nešli. zase cestou nazad cez skaly, ale to sme už vedeli prejsť hravo, aj keď občas mi hodilo koleso a motorku.

Vladovi sme písali, nech príde skorej a že ho čakáme pri moste. Prišiel asi o 15 min. skorej...lebo samozrejme jedol a ešte dačo. Tak sme pomaly vyrazili. Dovtedy sme si my aspoň fotili most a okolie. Napojili sa na diaľnicu, kde zas Vlado 160,potom 100. začalo mrholiť, tak si obliekal nepremok. ja som si dal len bundu, lebo som bol v tielku a bola mi zima. Potom zase stáť, lebo si ho dával dole. Po 50 km stáť, sme tankovali, ale on nemôže, zase 50 km že ide tankovať on. Okrem toho stratil fľašu s vodou, ktorá nám skoro vbehla pod kolesá a to by bola si náš koniec. Tak sme mu obaja vynadali, na čo sa on urazil a odišiel sám. tam sme išli pomaly cez Maďarsko, aby Čupa vydržal od poslednej pumpy v Chorvatsku na Slovensko bez tankovania. Ja som nakoniec natankoval 30 km od našich hraníc, pre istotu. Domov sme prišli nejak o 21. Vyspali sa (jasne že ja kvôli chrápaniu nie) a že ideme po motorky do garáže. No ale moje oko napuchnuté, takže Čupa od garáže išiel sám a ja si to chladiť. V nedeľu mi to prešlo k nosu, tak to už mi išla mam kúpiť Fenistil, ktorý mi to stiahol a mohol som ísť do práce.

Dovolenka ako vyšitá. Nabudúce s nimi nikde nejdem. A počasie? Teraz je už vraj pekne, v nedeľu tu bola búrka a za ten týždeň, čo sme boli v Chorvátsku boli všade lejaky. V Zablače mi vraveli, že tam za 3 mesiace spŕchne raz. Teraz tam pršalo každý deň.