nedeľa 30. októbra 2011

Prvá jazda s Mirom

Dnes som bol prvý raz s Mirom si zajazdiť. To som ani netušil, že koľko zážitkov budem mať a koľko on so mnou.


Na spoločnej jazde sme sa dohadovali dlhšie. Najskôr sme mali ísť včera v sobotu, ale to som išiel robiť na byt. Potom sa mi už jazdiť nechcelo, tak som sa len stretol s Mirom v garáži, nastavili sme riadidká a pokecali chvíľu.

Ráno som vstal, čas bol o hodinu posunutý, takže som mal hodinu k dobru. Naobliekal som sa, natiahol nové topánky a išiel do garáže. Tam som už čakal na Mira, ktorý prišiel na 11-tu. Zistil som, že v nových topánkach mám problém radiť, nart som nevedel tak prepnúť. Vyrazili sme smer Kazanská, Gagarinova, cez Ružinov k cintorínu, okolo Kuchajdy a potom na Zlaté Piesky, Vajnory, Čierna voda a Pezinok. Miro mal so mňa šoky, lebo že málo brzdím a málo vytáčam. Idem proste ako na aute postupne. A pomaly. Najhoršie sú pre mňa zákruty, rozbehnutie do kopca. Ale to chce zvyk, musím sa naučiť ísť do zákruty na dvojke a regulovať náklon plynom. Ja idem síce dvojkou, ale strašne pomaly a potom mám zlú stabilitu.


V Pezinku sme natankovali, takže mi aspoň ukázal ako na to, ako vynulovať počítadlo. A vyrazili sme smer Jur, Rača a do Devína. Už mi to išlo lepšie. Problém som mal akurát zastať vedľa Mira. Pri Slimáku som obehol električku, no a na Račku na križovatke červená. Miro stál predo mnou a ja som dochádzal a chcel zaradiť neutrál. Lenže mi to skočilo na jednotku, potom na dvojku a sa mi zašprajcla noha. Nejak som sa nahol, miesto brzdenia sa mi vytočil plyn a už som letel. našťastie ani mne,ani motorke sa nič nestalo. Letel som vedľa motorky, akurát keď tam zastala tá električka. Bolo málo áut, takže pohoda. Musím si menej šnurovať topánky, nech sú ohybnejšie a posuniem si brzdovú páčku vyššie. Taktiež mám brzdiť len jedným prstom, lebo keď zatiahnem celou rukou, tak pridám plyn ako teraz. Chvíľu sme stali na kraji a potom sa vydali smer cez mesto okolo Kollárka pod hradom do Devína. Tam sa už dalo ísť rýchlejšie.

V Devíne sme si pod hradom dali kávu a pokecali s nejakými motorkármi na cestných endurách a opitým domácim, z ktorého sa vykľubal Mirov spolužiak zo ZŠ. Vydali sme sa smerom na Devínsku. Tobol trošku problém, lebo nájazd je do dosť vysokého kopčeka a musím tam zastať, lebo je tam stopka. Ale nejak som to prešiel, až sme sa napojili na diaľnicu. Tu som síce išiel 90-100, ale na štyrke a Miro mi potom vravel, že musím jednoducho pridať, lebo keď som pomalší ako autá, tak je to nebezpečnejšie. Prešli sme cez tunel, okolo Auparku, Prístavný most. Problém som mal pri zchádzaní k Harleyu, lebo tam je taká hnusná zákruta aj pre auto. Musím sa naučiť klopiť viac a robiť s plynom, nesmiem ísť rovno do zákruty. Okolo tretej sme boli doma.






Ďalšia jazda za mnou, síce ma oplieskalo, ale nič sa nestalo. Dúfam, že nedostanem komplex z toho. Nabudúce pôjdem trénovať pod Prístavný most pomalé manévrovanie, rozbiehanie, státie.

pondelok 17. októbra 2011

Born to be wild

Takže po dnešnom dni konečne môžem napísať, že môj HD je pripravený na cesty a tým štartujem aj tento blog. V skratke opíšem celú genézu až po dnešný deň.


Všetci sa ma pýtajú - prečo motorka? Niektoré veci sú proste bez vysvetlenia. Tak ako ma zaujali fajky, keď som ich prvý raz videl. Tak s motorkou to bolo obdobné. Prečo ale to opozdenie? Aj vodičák na auto som si robil neskôr, viacmenej preto, že som na auto nemal a ani ho nepotreboval. Už ako malý som obdivoval motorky vo filmoch, ale nie hocaké. U mňa slovo motorka = Harley Davidson. Ostatné ma vôbec nelákali, maximálne enduro.

Veľa motorkárov povie, že Harley je šrot, kazí sa, tečie, ... Pravda je taká, že je to jedna z málo motoriek, ktorá ešte stále je celá kovová. Žiadny umelý blatník, žiadna umelá nádrž. Preto aj tá váha tomu odpovedá. Myslím, že veľa ľudí si prešlo filmami ako Easy Riders, Cold Stone, Hell Ride, Harley Davidson and Marlboro Man, Fixing the Shadow, seriály Renegate a pod. Zbytočne to budem opisovať, kto tomu prepadol, nemusí čítať ďalšie bláboly a neprajníkom to je zbytočné vypisovať. Argumenty, že je to nebezpečné a koľko nehôd na cestách... áno. Taký je život. Ale zabiť sa môžeš aj v aute, na prechode, na bicykli. V prvom rade ide o to, ako k tomu pristupuješ sám. Ale o tom nechcem.

Raz v apríli 2011 prišiel kamarát Ľubo na fajkový posed s tým, že HD otvára oficiálnu 29.4. - 1.5. predajňu už aj na Slovensku. A že má v máji zajednanú 14.-15.5. testovaciu jazdu v rámci Ride to Decide, Harley Davidson Demo Truck. Tak sme sa išli pozrieť do predajne a ja som zistil, že tie mašiny nestoja len 20 tis. eur, ale že sú aj lacnejšie. Že sú 3 triedy - Sportster (8-10 tis.), Dyna (14-15 tis.), Softail (20-22 tis.). A že ten Sportster nie je taký malý. padol mi do oka hneď Super Low.


A nastal problém - vodičák. Začal som chodiť do Veľkého Bielu ku kamarátovi Paťovi. Chodili sme na jazdy aj s angličtinárom Mišom. Aj keď si myslím, že mohlo toho byť aj viac v premávke, na Bratislavu to nemá. Každopádne 27.9.2011 sme s Mišom urobili skúšky. Nakoniec len my dvaja, ostatní vyleteli už na testoch.

Medzitým som začal riešiť motorku. Vymýšľal som, že kúpil na firmu (aby som ušetril DPH), že kúpim v Čechách, kúpim jazdenú a do všetkého som začal premýšľať, že to nebude Super Low, ale Iron 883.


Na fajkové stretko chodí aj Robo a Miro, pričom Miro je čakateľ v najstaršom HD klube na svete. A on s jedným kamarátom Igorom, čo sa do HD vyzná bol so mnou pozrieť aj jednu jazdenú mašinu pri Galante. Celú ju preliezli, Miro robil test jazdy bez rúk a zistili, že tá mašina bola určite padnutá a že nemám ju kupovať. Žiadne diely na nej neboli pôvodné. Tak som sa rozhodol, že pozriem nemeckú stránku mobile.de, o ktorej mi raz hovoril Roman. To som si ešte vravel, že nebudem trepať motorku z Nemecka, papierovačky, preprava,... Na obhliadke som ale videl Mirov HD XL 1200 R Sportster Roadster a hneď som vedel, že to chcem aj ja. Malá motorka, obratná, ročník 2004 s karburátorom, dve kotúčové brzdy, dva budíky... Trochu som sa bál, že ide o 1200, ale vždy to je o tom, kto na nej sedí.


Ešte som riešil, či karburátor, či vstrekovanie. Ale povedal som si že karburátor je to, čo od toho chcem, takže môj výber sa obmedzil po rok 2004 (potom už boli so vstrekovaním). A začalo sa hľadanie. Pár som ich našiel, čierne boli ale pri Hannoveri a Hamburgu. A to bolo sakra ďaleko. Oranžová bola dole pod Chebom v mestečku Marktredwitz a modrá v Berlíne. Rozhodol som sa pre oranžovú. Začala komunikácia, ohľadne majiteľa, nehôd, najazdených km, stavu. A najmä ceny. Motorku mala majiteľka, nebola búraná, najazdených 54 tis. km. Cena 6990,- Eur. Tak som po zjednávaní dosiahol sumu 6800,-, dohodol si stretko, vybavil pôžičku, odvoz a vyrazili sme. Piatok 30.9.2011 sme o 23:00 vypadli s kamarátom Jurom na dodávke smer Praha, Karlovy Vary, Cheb, Marktredwitz. Tam sme chvíľu blúdili, až sme našli Popp-sevice. Bolo 6:15 a otvárali až o 8:00. Vo výklade som videl mašinu a vravím Jurovi, tak takto bude vyzerať. Úplne ako nová. To nemôže byť pravda. Pred 8 prišiel majiteľ so ženou v obrovskom GMC so psami. Starší pán, povysvetloval čo mal. Začali sme vybavovať papierovačky. Pri cene sa ma spýtal, či to je za 6600,- a ja že áno. Voziť som sa nešiel, bol naozaj ako nová, len som si ju dal naštartovať. Naložili sme mašinu, zafixovali a vyrazili. Mašina má naviac stabilizátor riadenia a predný štít. Čo nemám je Fog a aktivované čidlo ako alarm.

Cesta bola v pohode, zastavili sme sa v Prahe, kde bol akurát Miro a pozrel si ju navonok. Tiež nechápal, že ako nová. Doma sme boli večer, zavolal som ešte Miša, ktorý nám ju pomohol zložiť a bolo vymaľované. Jurovi som dal 250 za odvoz a začal vybavovať papierovačky. Nakoniec som si povedal, že zaplatím niekomu, čo to obehá. Na prihlásenie totižto treba preložiť zmluvu, technický preukaz, ísť na kontrolu originality, stk, zapísať nový technický preukaz na okresnom riaditeľstve a čakať, potom s novým techničákom vybaviť pzp a ísť na Kopčiansku po značky a so značkami po nálepku na stk. Takže ja som si cez známeho vybavil kontakt, 10.10.2011 som bol na kontrole originality. Motorku mi tam doviezol Robo, ktorý mi vybavil na ten deň a prevozné značky. Z tade sme išli na stk, odviezť motorku a ja za chlapíkom na úrad s papiermi.  Miro bol motorku otestovať a povedal, že je ako nová aj motoricky. V stredu mi volal chlapík, že musím prísť ešte overiť osobne, či je na dokumente môj OP a o 16:30 som sa s ním stretol na pumpe. Dal som mu 430 eur a od 12.10.2011 som majiteľom BA316AX. V ten deň som bol ešte ráno na polícii pre nový vodičský preukaz. PZP som mal vybavené od 10.10. od Zuzky a tak ostávalo už len ísť na STK. Tam som išiel s Jurom ráno o 6:15 z garáže, nalepili mi nálepku a išli sme do práce. Z práce mi Juro odviezol motorku ešte domov a vybavené. Ráno boli 2 stupne a poobede asi 14. Prečo to viezol? Lebo ešte sa necítim úplne na zápchy a hlavne zákruty, najmä v tomto chladnom počasí. Ale o tom ale viac v druhom článku z prvej jazdy.


nedeľa 16. októbra 2011

Prvá jazda

Dnes som bol na prvej jazde na mojom novom HD.


Aj keď som ešte nemal nálepku od stk, mal som doklad o kontrole. V sobotu som zrušil prvú jazdu s Robom a dohodli sme sa s Jurom, že pôjdeme v nedeľu. Malo byť pekne a ja som v sobotu robil na záhrade.

V nedeľu som ráno vstal, obliekol sa a o 11 sme sa stretli v garáži. Juro došiel na skútri a ja som zatiaľ prichytával značku. Kryt na batérii som nechal tak, posunuli sme trošku riadidlá a vyrazili sme. Rozbeh bol v pohode, aut málo, odo mňa sme išli smerom cez Vrakuňu na Rožňavskú. Tam som mal prvý problém sa pripojiť  na hlavnú cestu. Tie zákruty mi fakt robia problém. Prefrčali sme mestom a po starej seneckej ceste išli cez Biel do Kráľovej pri Senci. Cestou sme sa zastavili na pumpe. Tu mi Juro porobil pár fotiek a dali sme si čaj. Po ceste bol kruháč, ktorý mi robil tiež trochu problém.





Keď už sme vyrážali, prišlo jedno auto s chlapom a babou. A ja v hlave som dostal paniku, že čo si budú o mne myslieť, naobliekaný a jazdiť nevie. A pri rozbehu som zazmätkoval, vymačkol spojku a motorka ešte išla a stratil balanc a položil ju. Našťastie sa jej nič nestalo, Juro mi ju pomohol dvihnúť, nasadli sme a išli preč. Pred Kráľovou tiež kruháč, smrť v očiach,ale prešiel som ho nejako.

V Kráľovej sme chvíľu pobudli na dome a išli smer Šamorín. To som už išiel statočnejšie a aj 80-90 km/hod. Z tade domov a do garáže. Trošku som mal problém na križovatke pri Slovnafte, proste tie pomalé zákruty si musím vychytať a nebáť sa nakloniť mašinu. No a bolo, domov sme došli o 15-tej, takže sme strávili 4 hodiny na ceste, nie moc teplej, veternej, ale prvej.