pondelok 25. júna 2012

Czech Rally 2012

Tak cez víkend som bol na Czech Rally - Kletečná u Humpolce. Bol to môj druhý zraz HDCP.

Ako som už písal, konal sa neďaleko Humpolce a zraz bol v piatok 22.6. o 18:00. Ja som sa pobalil ešte vo štvrtok, v piatok som došiel do práce zbalený a pred 12-tou som vyrazil. Vybavil som si pol dňa voľno, ktoré si nadpracujem. Miro ma čakal dole pri práci, mal požičanú Arielovu Glidu, lebo jeho ešte stále robia. Išli sme ešte na pumpu pri Auparku a vyrazili sme.

Počasie malo byť rôzne, keď sme vyrážali, tak dosť fúkal vietor a vyzeralo to na dážď. Našťastie ten sa nekonal celý víkend, aj keď vraj v Bratislave potom pršalo a dnes leje tiež. Nakoľko sme mali čas, rozhodli sme sa z diaľnice zbehnúť na starú cestu na Malacky a tak ísť do Kútov. Tam sme klasicky zbehli na Břeclav, kde sme si vybrali (z toho istého bankomatu ako minule) peniaze. Potom som viacmenej viedol ja, lebo sme išli do Vémyslic. Tam na pumpe síce bola jedna pani, tak som tam nechal pumpárke z minula fotky a kontakt. Vraj sa volá Olinka a tiež jazdí s maželom na motorke. Ja som natankoval, Miro sa bál, no a išli sme ďalej. Cez Rouchovany sme vybehli na Valeč. Tam si dotankoval aj Miro a zaspomínali sme si.

Vedenie prebral on, nakoľko tú cestu pozná. Vyrazili sme na Třebíč a po zlom odbočení a držaní sa na 23 sme sa vrátili a konečne dostali na 405. Začali sme hľadať reštauráciu. Celkom fajn bola v dedine Okříšky. Tam sme si dali polievku a jedlo. Ja celestínsku a olomoucké syrečky v bramboráku a americké brambory. Nevládal som to zjesť, ale chutilo to super. Potom sme nasadli a vyrazili ďalej smer Třešť. Mirona 405 neodbočil na 402, tak sme museli zájsť do Brtnice a z tade sme sa napojili na správny smer, lebo by nás to hnalo na Jihlavu. Z tade sme prešli cez Horní Cerekev do Pelhřimova. Tam som dotankoval a hľadali sme kade. V tom preleteli motorkári, ale než som sa zapol už boli preč. nevedeli sme presne, kde tá Kletečná je. Ja som pozeral doma google, ale nevytlačil som to. Na mape od Mira nebola vôbec. Tak sme išli smer Červená Řecice, no a v Křeloviciach sme stretli Prcka so synom. Napojili sme sa na nich, ledva som im stíhal. Išlo sa na Zeliv a potom úzkymi cestami a lesom na Sedlice, cez priehradu a boli sme na mieste.

Kemp je nad dedinou v lese, takže tam bol kľud. Akurát bolo 18-násť a 275 km za nami. Zaparkovali sme, zaplatil som účastníckych 350 Czk (mohol som za 150 na Mira, ale nedostal by som odznačik a ten som chcel), rozložili stany a išli sa najesť. Najskôr sme si dali pivo a potom sme jedli guláš. Potom sme s Mirom zbehli k Touaregovi do stanu. Konečne som sa s Krištofom zoznámil. Hulič, ale skvelý a inteligentný chlapík. Večer bola zábava a predtým sme ešte nalepili nálepky na moju motorku. Petr, ktorý sa zdržal len na ten večer, doniesol fólie, tak mi to nalepil. Po zábave sme išli ešte kuknúť Touarega a spať okolo 3-hej. Čakal ma ďalší deň.



















Ráno sme vstali o 8-mej, osprchovali sa, naraňajkovali (obložený tanierik) a chystali sa na Joker run. To každý dostane listinu, kde bol popis trasy a od 10-12 je ľubovoľný štart. na každom z 5-tich stanovíšť sa orazítkoval papier a vytiahla sa karta. Podľa toho, aké karty sa nazbierali, sa hralo ako v pokri o nohavice Rokker a iné ceny. My sme nemali navigáciu, tak Miro dohodol s prezidentom klubu Martinom, že pôjdeme s nimi a kľudne, lebo som začiatočník. To sme ale museli najskôr vyraziť do Humpolce natankovať, ale v dedine Hněvkovice sme našli poľnú cestu na diaľnicu a tam sme natankovali a leteli nazad, lebo 10:45 Martin s priateľkou štartoval. Ja som išiel v strede, Miro v zadu. Popis cesty neviem, točili sme sa v okolí, stanovíšť bolo 5. Hneď na prvom sa na nás pripojili Mandelinky a išli za nami. Nebyť navigácie, ťažko to nájdeme. Boli sme v Leč nad Sázavou, Habry a skončili sme v klubovne Doupě v Humpolci. Nevyhrali sme nič, ale klubovňa pekná. Plno motoriek, akurát tam hrali mladé skupiny. Dali sme si kofolu, hermelín v bramboráku a išli natankovať a nazad. Mal som volať Jarouchovi, z pražského Harley, aby mi nastavil fobs. Ten mi povedal, že je ešte v robote a nech mu zavolám o 16tej. Tak som volal a v robote bol stále, ale dohodli sme sa, že okolo 20:00 by mohol byť v okolí, že mi upresní čas a polohu. Tak sme išli do kempu, ale zablúdili sme, boli sme aj pri dedine Kojčice (sa mi vybavovali všetky tie názvy z Marečku podejte mi pero), ale nakoniec sme sa dostali poľnou cestou, kam sme mali.

Na večeru sme si dali ptáčky s knedlami. Potom som volal s Jarouchom a dali sme si stretnutie v Červenej Řečici. Tak sme vyrazli a išli lesom, kde sme ho čakali. Nakoniec ale prišiel, no a nastavil mi všetko ako mal. Problém bol, že baterka bola iná. Dal som mu 500 Czk za naftu a bolo. takže už mám blokovaný systém. Ešte sme si s Mirom spravili výjazd do Humpolce cez náš kemp a Hnědkovice, kde som si vybral peniaze, natankoval a už sme mohli ísť žiť. Večer sme tancovali aj s Martinou, zase hrala iná skupina. No a zbehli sme nakoniec ku Krištofovi, kde som zaspal a pomaly sa presunul do stanu. Ráno ma čakal odchod domov.

















Ráno sme zase vstali o 8-mej. Teda ja som vždy budil Mira. Chcel som byť skoro doma, lebo mal prísť Vojto z Kanady, aj babica.(nakoniec nebola a bol Zdeněk). Tak som chcel vypadnúť o 10-tej. Boli sme sa umyť, dal som obložený tanier a začali sme sa baliť. Predtým sme ešte boli u Krištofa na kávu, ja som si kúpil marihuanovú masť na prsty (aj keď mi odporúčal veľa piť). Vypadli sme nakoniec o 10:30. Miro na Želiv do Prahy, vrátiť motorku. Ja smer Humpolec a po dialnici domov, aby som bol čo najskôr doma. Cesta bola v pohode, len v košeli. Všetko som postíhal ako mal. Tankoval som až na poslednej Shellke a doma bol po 232 km skorej ako návšteva. Pekný výlet za mnou.



Problém s FOBmi konečne vyriešený

Hurá, tak mám vyriešený problém s Fobmi. Zuzka Mullerová mi dala kontakt na Jaroucha zo servisu v Prahe, konečne sme sa teraz zišli. Problém bol v batérkach, nemala tam byť 2025, ale 3025. Nastavil mi alarm, ktorý síce nepípa, len bliká, ale zablokuje celú motorku. Ak budem dávať dole baterku, mám ho deaktivovať a vyhodiť poistku, až potom baterku dať dole.

pondelok 18. júna 2012

Dolní Vilémovice

16.6. (sobota) bola v Dolních Vilémoviciach na Morave akcia k výročiu Jana Kubiša. S Romanom a Bzučom sme sa dohodli, že oni pôjdu na Jeepe a ja na motorke.

V piatok sme mali pôvodne vyraziť o z Limbachu 15:00, ale ja som vravel, že to je na mňa skoro. Tak som sa dohodol, že vyrazím o 15:30-45 z roboty a pôjdem po dialnici. Niekde sa s nimi stretnem, kým prejdu Babu. Vyrazil som o 16tej, lebo stále ešte boli v Limbachu. Išiel som po dialnici, až do Kútov. Tam už to poznám z cesty s Mirom. Čakal som ich tam od piatej do šiestej, na rozdvojke na Hodonín a Břeclav. Konečne došli, tak sme vyrazili. Bol som rád, lebo som sa už dosť nudil. Išli sme klasickou cestou, raz som išiel za nimi, raz pred nimi, podľa nálady. Oni na veteránovi išli cca 70 km/hod. Vo Valticiach sme natankovali, Roman mi zobral nádrž na jeden účet, lebo mu preplácali benzín. V Mikulove odbočili do mesta a napojili sme sa na cestu na Brno. Tam som ich predbehol, no a čakal kde sú. Potom mi napadlo, že pozriem na mobil. Chalani odbočili, lebo išli moc pomaly, na dedinky a mali sme sa stretnúť v dedinke Vémyslice. Tak som pokračoval ďalej. Pri Novej Vsi som odbočil na Vlasatice a cez Branišovice stále rovno, cez kopec a v Rakšiciach pri Lome zabočil do ľava. O chvíľu som bol vo Vémysliciach. Tam som hľadal nejaký podnik s jedlom. Jeden miestny mi odporučil reštauráciu, lebo pod vežou bola len krčma. To už došli aj chalani a tak sme vyrazili, lenže oni odbočili do krčmy hneď pri ceste. Tam nás opruzovali miestni, chceli sa voziť, fotili sa. My sme si zatiaľ dali pivo s Romanom na polku, kofolu a klobásku. Začalo sa stmievať a Roman navrhol ísť ešte do Rešice, že tam je prekvapenie. Bol tam pomník na pamiatku T.G. Masaryka a Adolfa Opálku. Pofotili sme sa, Roman sa prezliekol, ja som vybehol ešte nazad vyfotiť elektráreň Dukovany pri západe slnka a už sme išli smer Valeč a do Dolních Vilémovic. Už bola docela tma, mal som len slnečné okuliare (priesvitné boli na ceste z USA), tak som bol rád, že sme prišli nejak po deviatej.

Vo Vilémoviciach nebolo žiadne premietanie filmov, len sme sa zvítali a sedeli u piva a chrumiek pred krčmou, ktorá fungovala štýlom načapuj si sám a zahlás, čo si si načapoval. Bavili sme sa so starostkou, pamätníkmi a okolo polnoci sme išli do Kubišovho domu spať. Roman si rozložil lehátko, Bzučo s Lukášom spali na posteli, ja som si nafúkol karimatku na zemi a na podlahe spali ešte dvaja chalani.

Ráno sme vstali okolo 8-mej. Pobalil som sa, prezliekol do uniformy, pofotili pri dome a išli sme na námästie.   Tam sa chystalo na denný program. Najskôr sme si dali na raňajky buchty, no a potom sme skúšali povelovky a pochodovanie. Dohodli sme sa, že odídeme okolo druhej, lebo program začal až po 16tej a to by sme tam museli ostať spať a ODT malo ešte zraz. Išli sme sa previezť k rybníku pri dedine Lipník, dali sme si špíz a išli nazad. Pomaly sme sa chystali na odchod. Ja som sa prezliekol a vypadli sme. Chalani boli aj smutní, ja by som aj ostal, ale potom by som večer už nemohol ísť. Nemal som okuliare. Išli sme tou istou cestou nazad, ako som išiel ja, no a vo Vémysliach sme natankovali. Bola tam milá pumpárka, tak sme sa s ňou pofotili a dala nám voňačky do auta. Slniečko stále pražilo, tak sme išli inou cestou a pri Novej Vsi sme odbočili na Pasohlávky, Brod nad Dyjí, Dolní Dunajovice a v dedinke Březí sme sa najedli. ja som si dal rebrá a kofolu. Bolo tam plno ľudí, stavali máj. Potom sme už išli na Mikulov a do Kútov, kde som pokračoval s chalanmi po starej ceste na Malacky a potom do Perneku. Tam sme si dali kofolu, no a chalani išli cez Babu (ja som išiel až druhý deň ju prvý raz skúsiť) a ja cez Lozorno domov.