Anniversary Czech Rally

Harley Club Praha oslavuje tento rok výročie existencie 85 rokov. Ide o najstarší existujúci klub na svete. Preto tohtoročné Czech Rally, ktoré bolo od 21.-23.6. pri Prahe malo názov Anniversary.

Celý týždeň boli horúčavy, tak sme sa s Mirom pobalili naľahko. V piatok som si zobral dovolenku a o 9-tej sme sa mali stretnúť na Patrónke. Ja som ráno vstal, pobalil sa a pol hodinu montoval veci na mašinu. Teplo moc nebolo, fúkal silný vietor a bolo pod mrakom. Na Patrónke som vybehol do Generali za Ľubom a Romanom, Miro prišiel o trošku neskôr. Na OMV v Lamači sme natankovali a vyrazili po diaľnici. Po ceste sme sa ešte obliekli, lebo nebolo moc teplo na tričko. Ja som si nahodil bublinku, lebo som mal prasknuté okuliare. V Kútoch sme sa odpojili z diaľnice, ja som zhodil dole bublinu, lebo vo vetre to nebolo dobré jazdenie a Miro si naobliekal čo mal. Potom sme cez Břeclav prešli po známej trase na Mikulov a odpojili sa na Vlasatice. Na Morave už bolo pekne. Vo Vémysliciach sme sa najedli a zastavili sme sa ešte v Rešiciach, kde sa narodil 4.1.1915 Adolf Opálka. V piatok to boli 4 dni po tom, čo pred 71 rokmi obetavo zahynul v Prahe.

Potom sme pokračovali na Třebíč, Třešť. Tam Miro zle odbočil a zbehli sme do Třešte, tak sme sa museli vrátiť na Pelhřimov, Vlašim, Benešov. Táto cesta bola pre mňa najťažšia, lebo je tam dosť zákrut. Miro nadával, že idem pomaly a po rovine idem len 90-100 a nie viac. Potom sme už museli ísť Týnec nad Sázavou. Tam Mirovi odletel kryt na batériu a celý sa mu doškrabal. Potom mu odletel ešte smerom na Jílové u Prahy. Tam sme museli zapnúť navigáciu, aby sme našli správny smer na Okrouhlo, potom Zvole a už sme boli v kempe v Skochoviciach pri Vranom nad Vltavou. Zaplatil som 200 czk vstup ako doprovod, nedostal som ani nálepky a odznačik, čo mi nejak nevadí. Rozložili sme stany a potom sme už len pili pivo, kecali u Tuarega a bavili sa.

Ráno sme vstali, najedli sa a vyrazili do Prahy. Miro si musel kúpiť nové rifle, lebo si svoje roztrhol v piatok na motorke. Najskôr sme sa motali v okolí, lebo Zbraslav bol uzavretý. Tak sme nakoniec došli k Čupakábrovi. na IPáč. Ja som si tam kúpil nové tenisky a potom sme išli k nemu na WC a zobrať Mirovi bundu. No a vyrazili sme do Paládia, kde si Miro kúpil rifle. Z tade sme išli do botela Admirál, kde bola akcia pre postihnuté deti a bol tam Láďa. Ale po chvíli sme to zabalili, lebo tam bol samý HOG a išli pozrieť Čupu do Chuchle, už aj s Láďom. Z Tade sme išli popri Vltave a zastavili sme sa v dedinke Davle. Tam natáčali film Most u Remeganu. Potom sme pokračovali ďalej do Štechovic. Tam sme sa chceli najesť, ale podnik bol zavretý, tak sme išli do Jílového a v Žampachu sme si posedeli. Tam som si dal polievku bramboračku a hranolky s kečupom a kofolu. Potom sme  sa mi s Mirom zdvihli a išli skorej do kempu, lebo sa zbiehali mraky. V Jílovom sme stretli počas čakania na červenú chalana na starom veteráne VL 1200. Nakoniec sme zistili, že sa volá Marc, je zo Švajčiarska a hľadal zraz. Tak išiel s nami. Ja som za nimi dvoma nestíhal, ako to rezal. Išiel 750 km a potom išiel do Londýna. Pri podradení dával také šupy, že som skoro ohluchol. Nakoniec v tábore si rozložil medzi stromami hojdaciu sieť a išli sme na pivo. Fajn chalan. Večer prebehli nejaké koncerty, hrali AC/DC revival, no a na záver bol ohňostroj.

Ráno sme vstali skorej, aby sme mohli o 9-tej vyraziť. V noci pršalo, tak stan som ešte sušil, kým sa dalo. Potom sme vyrazili tou istou cestou. V Benešove sme sa na parkovisku najedli a Miro išiel dopredu s tým, že vo Vlašimi sa počkáme. Ja som ho tam ale nevidel a rezal som ďalej. Dobehol ma až v Pelhřimove. Potom sme už išli správne na Třebíč bez zlej odbočky a po klasickej ceste na Vémyslice. Vo Vilémoviciach, kde v sobotu otvárali múzeum Kubiša, sme nestáli, lebo som mal byť večer doma na koncert Marka Knopflera. Dali sme si kávu a malinovku v tom istom podniku ako cestou do Prahy a išli domov, s tým, že sme išli na Slovensku po starej ceste. Okolo piatej som bol doma, 855 km za mnou a unavený.

Cesta na Oravu

V piatok sme si povedali, že sa ideme na druhý deň previezť na Oravu. V nedeľu skoro ráno mala prísť mama z dovolenky, tak to musela byť otočka. Nakoniec bolo z toho 560 km.

Vyrazili sme ráno o 9:00. Miro došiel ku mne pred garáž, natankovali sme a vyrazili. Zobrali sme si len ľahké veci. Išli sme z diaľnice smerom na na Biel a po starej ceste do Senca, na Trnavu a z tade do Piešťan. Potom sme prešli cez Nové mesto až do Trenčína. Tam sme dotankovali a rozhodli sa, že ideme po diaľnici do Žiliny, aby sme to stíhali. Z diaľnice sme zišli až v Žiline, kde sme sa napojili na cestu popod Strečno do Kráľovian. Ešte predtým sme v Turanoch dotankovali a ja som zavolal Vladi, či je doma. Robili guľáš, tak som sa rozhodol, že nepojdem do Trstennej, ale tam. V Kubíne mi povedal a inštrukcie a s malým motaním som ju našiel. Dali mi napiť, guláš, posedeli sme si, pokecali a potom som sa s Mirom stretol na pumpe. Popod Choč sme cez Valašskú Dubovú prešli do Ružomberku a na Podsuchej sme si dali kofolu. Maťo, ani Jano nedvíhali. Tak sme vyrazili cez Donovaly do Bystrice a potom sme už išli na Nitru a Sereď po rýchlostnej ceste. Ešte sme si cestou odpočinuli. Už som začal cítiť zadok. Nakoniec bol ešte čas, tak sme išli domov od Trnavy po starej ceste a v Senci na Pezinok a cez Vajnory domov. Pekný výlet za nami, nepršalo, bolo krásne slnečno. Ešte to zopakujem.