Dobitie batérie

Dnes som bol dobiť batériu.


Ráno som zbehol na 9-tu k Harrymu a dal som mu nabiť batériu. Ukázal mi nabíjačku, že tá je vraj dobrá. Mal by som vraj batériu nabíjať každý mesiac. Tak uvidím, zatiaľ som mu ju tam nechal a o 12:30 som išiel po ňu. Bola nabitá na 12,67. Mala by mať 12,8. Dnes máme večierok, tak ju nahodím zajtra a vyskúšam môj nový zvuk.

Popis Inteligentná nabíjačka CTEK Multi XS 3600

MULTI XS 3600 možno jednoducho nastaviť na nabíjanie mnohých rôznych typov 12 V olovených batérií; mokrých batérií, MF (Maintenance Free – „bezúdržbové batérie“), AGM (Absorbed glass mat) a väčšiny gélových batérií.
Tieto odporúčania považujte však len za informatívne. V prípade nejasností sa vždy obráťte na výrobcu batérie, ktorý Vám poskytne bližšie inštrukcie.
Nastavenie uskutočníte stlačením tlačidla „MODE“. S každým stlačením tlačidla prepnete nabíjačku do nasledujúceho režimu, keď dosiahnete požadovaný režim, tlačidlo uvoľnite.

FÁZY NABÍJANIA
MULTI XS 3600 pracuje v trojstupňovom plnoautomatickom nabíjacom cykle IUoUp. Nabíjanie sa začína s takmer konštantným prúdom (0,8 A alebo 3,6 A) až do dosiahnutia maximálneho napätia (14,4 V alebo 14,7 V). V tomto bode sa nabíjačka prepne do ďalšej fáze. Napätie sa zastaví na maximálnej hodnote a následne klesá prúd. Keď prúd klesne na hodnotu 0,4 A, MULTI XS 3600 sa automaticky prepne do fáze impulzného udržiavacieho nabíjania. V prípade, že napätie klesne na 12,9 V, nabíjací cyklus sa spustí opäť od začiatku.

Desulfatizácia – pomocou impulzov sa odstránia zrazeniny v sulfatizovaných batériách
Nabíjanie – hlavná fáza nabíjania, v tejto fáze sa vykoná 80 % nabíjania. Nabíjačka dodáva takmer konštantný prúd až pokým napätie na batérii nedosiahne maximálnu hodnotu.
Absorpcia – kompletné nabitie až do 100 %. Napätie na batérii sa upraví na maximálnu hodnotu, nabíjací prúd postupne klesá.
Impulzy – udržiavacia fáza. V tejto fáze nabíjačka dodá do batérie impulz v prípade poklesu napätia. Stupeň nabitia sa pohybuje v rozmedzí 95-100 %. Keď poklesne napätie na batérii, batéria dostane impulz. Keď sa batéria nepoužíva, udržiava sa takto v perfektnej kondícii. Nabíjačku je možné ponechať pripojenú aj po dobu niekoľkých mesiacov.

OCHRANA PRED PREHRIATÍM
MULTI XS 3600 poskytuje ochranu pred prehriatím. Ak vzrastie teplota okolia, zníži sa výkon.

ÚDRŽBA
Nabíjačka si nevyžaduje žiadnu údržbu. Rozoberanie nabíjačky nie je povolené a považuje sa za porušenie záručných podmienok. V prípade poškodenia sieťového kábla je potrebné nabíjačku vrátiť predajcovi za účelom opravy. Kryt nabíjačky môžete očistiť jemnou tkaninou a stredne silným čistiacim prostriedkom. Počas čistenia je nutné odpojiť nabíjačku zo zásuvky.

PRÍSLUŠENSTVO
MULTI XS 3600 sa dodáva so súpravou vodičov so štandardnými svorkami („krokodílkami“) a so súpravou vodičov ukončených okrúhlymi okami.

Viac info tu

Batéria

Dnes som bol v servise s autom a potom v garáži. Chcel som vybrať batériu, aby som ju mohol dať nabiť.


Zo servisu som išiel domov pre veci a do garáže. Pozitívne bolo, že som zistil, že mám orechy aj inchové, nie len metrické. Ale oboje len v určitých veľkostiach.

Najskôr som zhodil dole sedačku. Tá síce pri vyberaní batérie nevadí, ale chcel som prevŕtať kryt, aby som ho potom mohol prichytiť sťahovacou páskou.

Potom, čo som dal dole sedačku som zhodil kryt na batériu. Je na ňom uvedené, že ako prvé treba zhodiť -. Lenže tam sa nedá dostať. Preto som musel zhodiť najskôr +, len bolo treba dávať pozor, aby som skrutkovačom nechytil kostru. Najskôr som odpojil na boku poistky. Potom som chcel odmontovať skrutky a vybrať batérku, ale predtým je treba uvoľniť bočný kryt baterky, taký pás, ktorý je hore zaháknutý a dole priskrutkovaný. To je ale veľkosť 11 a tú som nemal. Mal som len kľúče, ale to som sa nevedel dostať ku skrutke a vytočiť ju. Tak som išiel domov, najedol sa a išiel do Baumaxu. Tam samozrejme orechy mali len na väčšie nástrčky, tak som kúpil sadu za 7,99. Tam sú aj tie, čo už mám, ale aj tie čo nemám.

Došiel som znova do garáže a odmontoval skrutku. Potom som odpojil + skrutkovačom, lebo skrutky sú 10, ale majú v strede možnosť na skutkovanie krížovým skrutkovačom. Hodilo mi to síce iskru, ale v pohode. Potom som začal odskrutkovávať -. To som už robil kľúčom, vytiahol som baterku a tak sa snažil odskrutkovať. Batéria mi nešla vytiahnuť celá, vadil mi tam jeden kábel. Zrazu iskra, tak som bol vysratý. Chytil som kľúč do duše od bicykla, lebo je gumová a vyskrutkoval celú batérku. Potom som ju už vytiahol a kábel zatlačil tak, aby som nabudúce vedel ju hneď vybrať.

Potom prichytil nazad bočný pás, zobral som kryt batérie a vymeral si, kde navŕtam dieru. Zobral som si vrták do železa, nahodil do vŕtačky a prevŕtal otvor. Kryt som nasadil, batériu zobral domov a zamkol.

Výfuky

Tak konečne mám mašinu ako sa patrí. Nahodil som výfuky.

Celá genéza začala už pri kúpe. Pôvodné výfuky sú totižto moc tiché, tak som zháňal nové koncovky. Eagle Screaming čo má Miro sú strašne drahé a už sa ani nevyrábajú. Podobné výfuky stoja okolo 400 eur. A to je fakt veľa. Tak som hľadal hľadal a našiel som na ebay jedny na US Bike Parts. Je to nemecká firma, takže by som musel platiť ešte dovoz.

Výfuky sú Slash Cut od firmy Cycle Shack USA. Sú pekne prevedené, jemné, decentné, žiadne vceľké šulce. Sú pre Sportstre od 2004. Majú pekný kovový zvuk. Našiel som si na youtube nejaké videá a realita bude určite lepšia.

Miro ma zoznámil s Harym, tak som mu písal, či pozná tieto výfuky. Hary povedal, že áno, že mi ich vie za tú istú cenu objednať aj on. Tak sme sa dohodli na 200 eur. V utorok mi volal Hary, že už došli. Tak som si bol v piatok ráno pre ne. No a včera som to s Jurom išiel nahodiť. Kúpil som si aj sadu inchových kľúčov, ktoré mi došli vo štvrtok. Začali sme zadným výfukom. Najskôr sme museli zhodiť chránič na tlmiči, ten je chytený eskapáskami. Potom sme povolili chránič na výfuku. Samotný tlmič drží na 2 šróboch, dva držia zodpodu tlmič pri kostre a jeden sťahuje tlmič k výfuku v mieste nasunutia. Ešte je na výfuku vývod, ktorý treba nasadiť. Po chvíli montovania a uvolnenia výfuku sme ho zhodili. Nahodili sme nový a všetko dali do pôvodného stavu (okrem chrániča tlmiča, ten je len na pôvodný hrubý šulec). Potom sme išli dať dole predný. A to bol problém, lebo všetko išlo ok, len nešiel stiahnuť z výfuku. Mordovali sme sa s tým snáď 45 minút, než sme ho vôbec trochu posunuli. Nakoniec sme zapreli drevá a vytĺkli sme ho. Nahodili sme aj tento a bolo. Vyskúšať ho nemôžem, lebo mám vybitú batérku, takže to až na jar.

Bezpádová jazda

Tak dnes som absolvoval jazdu, na ktorej sa nič nestalo. Našťastie.


Zákruty síce ešte idem pomaly, ale to si zvyknem. O 11:30 ma čakal Juro pri garáži. Vybral som motorku, naštartoval a vyrazili sme pod Prístavný most smer Slovnaft. Tam som si skúšal rozbeh, brzdenie a hlavne manévrovanie. Po chvíli ma to prestalo baviť, tak sme vyrazili do Marianky pozrieť Mira. Ten tam mal byť na ranči. Vyrazili sme cez most Apollo, okolo Auparku cez tunel a za Lamačom sme sa pripojili na smer Záhorská Bystrica. Tam sme odbočili na Marianku a na začiatku bol ranč. Cesta bola celkom ok, len dosť fúkalo. Hlavne na mostoch. V Marianke Miro nebol, lebo boli na koňoch v Lozorne. Ja som nemal u seba mobil, takže volať som mu nemohol. Reštaurácia bola dnes zavretá, tak sme sa otočili a išli nazad. Zase rovnakou cestou k tunelu, zbehli sme na Slovnaft a boli doma. Našťastie tentokrát som nepadol ani raz, ale zato ma poriadne prevetralo. Novú vestu s nášivkami som si nedal, nechcel som machrovať.

Prvá jazda s Mirom

Dnes som bol prvý raz s Mirom si zajazdiť. To som ani netušil, že koľko zážitkov budem mať a koľko on so mnou.


Na spoločnej jazde sme sa dohadovali dlhšie. Najskôr sme mali ísť včera v sobotu, ale to som išiel robiť na byt. Potom sa mi už jazdiť nechcelo, tak som sa len stretol s Mirom v garáži, nastavili sme riadidká a pokecali chvíľu.

Ráno som vstal, čas bol o hodinu posunutý, takže som mal hodinu k dobru. Naobliekal som sa, natiahol nové topánky a išiel do garáže. Tam som už čakal na Mira, ktorý prišiel na 11-tu. Zistil som, že v nových topánkach mám problém radiť, nart som nevedel tak prepnúť. Vyrazili sme smer Kazanská, Gagarinova, cez Ružinov k cintorínu, okolo Kuchajdy a potom na Zlaté Piesky, Vajnory, Čierna voda a Pezinok. Miro mal so mňa šoky, lebo že málo brzdím a málo vytáčam. Idem proste ako na aute postupne. A pomaly. Najhoršie sú pre mňa zákruty, rozbehnutie do kopca. Ale to chce zvyk, musím sa naučiť ísť do zákruty na dvojke a regulovať náklon plynom. Ja idem síce dvojkou, ale strašne pomaly a potom mám zlú stabilitu.

V Pezinku sme natankovali, takže mi aspoň ukázal ako na to, ako vynulovať počítadlo. A vyrazili sme smer Jur, Rača a do Devína. Už mi to išlo lepšie. Problém som mal akurát zastať vedľa Mira. Pri Slimáku som obehol električku, no a na Račku na križovatke červená. Miro stál predo mnou a ja som dochádzal a chcel zaradiť neutrál. Lenže mi to skočilo na jednotku, potom na dvojku a sa mi zašprajcla noha. Nejak som sa nahol, miesto brzdenia sa mi vytočil plyn a už som letel. našťastie ani mne,ani motorke sa nič nestalo. Letel som vedľa motorky, akurát keď tam zastala tá električka. Bolo málo áut, takže pohoda. Musím si menej šnurovať topánky, nech sú ohybnejšie a posuniem si brzdovú páčku vyššie. Taktiež mám brzdiť len jedným prstom, lebo keď zatiahnem celou rukou, tak pridám plyn ako teraz. Chvíľu sme stali na kraji a potom sa vydali smer cez mesto okolo Kollárka pod hradom do Devína. Tam sa už dalo ísť rýchlejšie.

V Devíne sme si pod hradom dali kávu a pokecali s nejakými motorkármi na cestných endurách a opitým domácim, z ktorého sa vykľubal Mirov spolužiak zo ZŠ. Vydali sme sa smerom na Devínsku. Tobol trošku problém, lebo nájazd je do dosť vysokého kopčeka a musím tam zastať, lebo je tam stopka. Ale nejak som to prešiel, až sme sa napojili na diaľnicu. Tu som síce išiel 90-100, ale na štyrke a Miro mi potom vravel, že musím jednoducho pridať, lebo keď som pomalší ako autá, tak je to nebezpečnejšie. Prešli sme cez tunel, okolo Auparku, Prístavný most. Problém som mal pri zchádzaní k Harleyu, lebo tam je taká hnusná zákruta aj pre auto. Musím sa naučiť klopiť viac a robiť s plynom, nesmiem ísť rovno do zákruty. Okolo tretej sme boli doma.

Ďalšia jazda za mnou, síce ma oplieskalo, ale nič sa nestalo. Dúfam, že nedostanem komplex z toho. Nabudúce pôjdem trénovať pod Prístavný most pomalé manévrovanie, rozbiehanie, státie.

Born to be wild

Takže po dnešnom dni konečne môžem napísať, že môj HD je pripravený na cesty a tým štartujem aj tento blog. V skratke opíšem celú genézu až po dnešný deň.


Všetci sa ma pýtajú - prečo motorka? Niektoré veci sú proste bez vysvetlenia. Tak ako ma zaujali fajky, keď som ich prvý raz videl. Tak s motorkou to bolo obdobné. Prečo ale to opozdenie? Aj vodičák na auto som si robil neskôr, viacmenej preto, že som na auto nemal a ani ho nepotreboval. Už ako malý som obdivoval motorky vo filmoch, ale nie hocaké. U mňa slovo motorka = Harley Davidson. Ostatné ma vôbec nelákali, maximálne enduro.

Veľa motorkárov povie, že Harley je šrot, kazí sa, tečie, ... Pravda je taká, že je to jedna z málo motoriek, ktorá ešte stále je celá kovová. Žiadny umelý blatník, žiadna umelá nádrž. Preto aj tá váha tomu odpovedá. Myslím, že veľa ľudí si prešlo filmami ako Easy Riders, Cold Stone, Hell Ride, Harley Davidson and Marlboro Man, Fixing the Shadow, seriály Renegate a pod. Zbytočne to budem opisovať, kto tomu prepadol, nemusí čítať ďalšie bláboly a neprajníkom to je zbytočné vypisovať. Argumenty, že je to nebezpečné a koľko nehôd na cestách... áno. Taký je život. Ale zabiť sa môžeš aj v aute, na prechode, na bicykli. V prvom rade ide o to, ako k tomu pristupuješ sám. Ale o tom nechcem.

Raz v apríli 2011 prišiel kamarát Ľubo na fajkový posed s tým, že HD otvára oficiálnu 29.4. - 1.5. predajňu už aj na Slovensku. A že má v máji zajednanú 14.-15.5. testovaciu jazdu v rámci Ride to Decide, Harley Davidson Demo Truck. Tak sme sa išli pozrieť do predajne a ja som zistil, že tie mašiny nestoja len 20 tis. eur, ale že sú aj lacnejšie. Že sú 3 triedy - Sportster (8-10 tis.), Dyna (14-15 tis.), Softail (20-22 tis.). A že ten Sportster nie je taký malý. padol mi do oka hneď Super Low.

A nastal problém - vodičák. Začal som chodiť do Veľkého Bielu ku kamarátovi Paťovi. Chodili sme na jazdy aj s angličtinárom Mišom. Aj keď si myslím, že mohlo toho byť aj viac v premávke, na Bratislavu to nemá. Každopádne 27.9.2011 sme s Mišom urobili skúšky. Nakoniec len my dvaja, ostatní vyleteli už na testoch.

Medzitým som začal riešiť motorku. Vymýšľal som, že kúpil na firmu (aby som ušetril DPH), že kúpim v Čechách, kúpim jazdenú a do všetkého som začal premýšľať, že to nebude Super Low, ale Iron 883.

Na fajkové stretko chodí aj Robo a Miro, pričom Miro je čakateľ v najstaršom HD klube na svete. A on s jedným kamarátom Igorom, čo sa do HD vyzná bol so mnou pozrieť aj jednu jazdenú mašinu pri Galante. Celú ju preliezli, Miro robil test jazdy bez rúk a zistili, že tá mašina bola určite padnutá a že nemám ju kupovať. Žiadne diely na nej neboli pôvodné. Tak som sa rozhodol, že pozriem nemeckú stránku mobile.de, o ktorej mi raz hovoril Roman. To som si ešte vravel, že nebudem trepať motorku z Nemecka, papierovačky, preprava,... Na obhliadke som ale videl Mirov HD XL 1200 R Sportster Roadster a hneď som vedel, že to chcem aj ja. Malá motorka, obratná, ročník 2004 s karburátorom, dve kotúčové brzdy, dva budíky... Trochu som sa bál, že ide o 1200, ale vždy to je o tom, kto na nej sedí.

Ešte som riešil, či karburátor, či vstrekovanie. Ale povedal som si že karburátor je to, čo od toho chcem, takže môj výber sa obmedzil po rok 2004 (potom už boli so vstrekovaním). A začalo sa hľadanie. Pár som ich našiel, čierne boli ale pri Hannoveri a Hamburgu. A to bolo sakra ďaleko. Oranžová bola dole pod Chebom v mestečku Marktredwitz a modrá v Berlíne. Rozhodol som sa pre oranžovú. Začala komunikácia, ohľadne majiteľa, nehôd, najazdených km, stavu. A najmä ceny. Motorku mala majiteľka, nebola búraná, najazdených 54 tis. km. Cena 6990,- Eur. Tak som po zjednávaní dosiahol sumu 6800,-, dohodol si stretko, vybavil pôžičku, odvoz a vyrazili sme. Piatok 30.9.2011 sme o 23:00 vypadli s kamarátom Jurom na dodávke smer Praha, Karlovy Vary, Cheb, Marktredwitz. Tam sme chvíľu blúdili, až sme našli Popp-sevice. Bolo 6:15 a otvárali až o 8:00. Vo výklade som videl mašinu a vravím Jurovi, tak takto bude vyzerať. Úplne ako nová. To nemôže byť pravda. Pred 8 prišiel majiteľ so ženou v obrovskom GMC so psami. Starší pán, povysvetloval čo mal. Začali sme vybavovať papierovačky. Pri cene sa ma spýtal, či to je za 6600,- a ja že áno. Voziť som sa nešiel, bol naozaj ako nová, len som si ju dal naštartovať. Naložili sme mašinu, zafixovali a vyrazili. Mašina má naviac stabilizátor riadenia a predný štít. Čo nemám je Fog a aktivované čidlo ako alarm.

Cesta bola v pohode, zastavili sme sa v Prahe, kde bol akurát Miro a pozrel si ju navonok. Tiež nechápal, že ako nová. Doma sme boli večer, zavolal som ešte Miša, ktorý nám ju pomohol zložiť a bolo vymaľované. Jurovi som dal 250 za odvoz a začal vybavovať papierovačky. Nakoniec som si povedal, že zaplatím niekomu, čo to obehá. Na prihlásenie totižto treba preložiť zmluvu, technický preukaz, ísť na kontrolu originality, stk, zapísať nový technický preukaz na okresnom riaditeľstve a čakať, potom s novým techničákom vybaviť pzp a ísť na Kopčiansku po značky a so značkami po nálepku na stk. Takže ja som si cez známeho vybavil kontakt, 10.10.2011 som bol na kontrole originality. Motorku mi tam doviezol Robo, ktorý mi vybavil na ten deň a prevozné značky. Z tade sme išli na stk, odviezť motorku a ja za chlapíkom na úrad s papiermi.  Miro bol motorku otestovať a povedal, že je ako nová aj motoricky. V stredu mi volal chlapík, že musím prísť ešte overiť osobne, či je na dokumente môj OP a o 16:30 som sa s ním stretol na pumpe. Dal som mu 430 eur a od 12.10.2011 som majiteľom BA316AX. V ten deň som bol ešte ráno na polícii pre nový vodičský preukaz. PZP som mal vybavené od 10.10. od Zuzky a tak ostávalo už len ísť na STK. Tam som išiel s Jurom ráno o 6:15 z garáže, nalepili mi nálepku a išli sme do práce. Z práce mi Juro odviezol motorku ešte domov a vybavené. Ráno boli 2 stupne a poobede asi 14. Prečo to viezol? Lebo ešte sa necítim úplne na zápchy a hlavne zákruty, najmä v tomto chladnom počasí. Ale o tom ale viac v druhom článku z prvej jazdy.

Prvá jazda

Dnes som bol na prvej jazde na mojom novom HD.


Aj keď som ešte nemal nálepku od stk, mal som doklad o kontrole. V sobotu som zrušil prvú jazdu s Robom a dohodli sme sa s Jurom, že pôjdeme v nedeľu. Malo byť pekne a ja som v sobotu robil na záhrade.

V nedeľu som ráno vstal, obliekol sa a o 11 sme sa stretli v garáži. Juro došiel na skútri a ja som zatiaľ prichytával značku. Kryt na batérii som nechal tak, posunuli sme trošku riadidlá a vyrazili sme. Rozbeh bol v pohode, aut málo, odo mňa sme išli smerom cez Vrakuňu na Rožňavskú. Tam som mal prvý problém sa pripojiť  na hlavnú cestu. Tie zákruty mi fakt robia problém. Prefrčali sme mestom a po starej seneckej ceste išli cez Biel do Kráľovej pri Senci. Cestou sme sa zastavili na pumpe. Tu mi Juro porobil pár fotiek a dali sme si čaj. Po ceste bol kruháč, ktorý mi robil tiež trochu problém.

Keď už sme vyrážali, prišlo jedno auto s chlapom a babou. A ja v hlave som dostal paniku, že čo si budú o mne myslieť, naobliekaný a jazdiť nevie. A pri rozbehu som zazmätkoval, vymačkol spojku a motorka ešte išla a stratil balanc a položil ju. Našťastie sa jej nič nestalo, Juro mi ju pomohol dvihnúť, nasadli sme a išli preč. Pred Kráľovou tiež kruháč, smrť v očiach,ale prešiel som ho nejako.

V Kráľovej sme chvíľu pobudli na dome a išli smer Šamorín. To som už išiel statočnejšie a aj 80-90 km/hod. Z tade domov a do garáže. Trošku som mal problém na križovatke pri Slovnafte, proste tie pomalé zákruty si musím vychytať a nebáť sa nakloniť mašinu. No a bolo, domov sme došli o 15-tej, takže sme strávili 4 hodiny na ceste, nie moc teplej, veternej, ale prvej.