Prvá jazda s Mirom

Dnes som bol prvý raz s Mirom si zajazdiť. To som ani netušil, že koľko zážitkov budem mať a koľko on so mnou.


Na spoločnej jazde sme sa dohadovali dlhšie. Najskôr sme mali ísť včera v sobotu, ale to som išiel robiť na byt. Potom sa mi už jazdiť nechcelo, tak som sa len stretol s Mirom v garáži, nastavili sme riadidká a pokecali chvíľu.

Ráno som vstal, čas bol o hodinu posunutý, takže som mal hodinu k dobru. Naobliekal som sa, natiahol nové topánky a išiel do garáže. Tam som už čakal na Mira, ktorý prišiel na 11-tu. Zistil som, že v nových topánkach mám problém radiť, nart som nevedel tak prepnúť. Vyrazili sme smer Kazanská, Gagarinova, cez Ružinov k cintorínu, okolo Kuchajdy a potom na Zlaté Piesky, Vajnory, Čierna voda a Pezinok. Miro mal so mňa šoky, lebo že málo brzdím a málo vytáčam. Idem proste ako na aute postupne. A pomaly. Najhoršie sú pre mňa zákruty, rozbehnutie do kopca. Ale to chce zvyk, musím sa naučiť ísť do zákruty na dvojke a regulovať náklon plynom. Ja idem síce dvojkou, ale strašne pomaly a potom mám zlú stabilitu.

V Pezinku sme natankovali, takže mi aspoň ukázal ako na to, ako vynulovať počítadlo. A vyrazili sme smer Jur, Rača a do Devína. Už mi to išlo lepšie. Problém som mal akurát zastať vedľa Mira. Pri Slimáku som obehol električku, no a na Račku na križovatke červená. Miro stál predo mnou a ja som dochádzal a chcel zaradiť neutrál. Lenže mi to skočilo na jednotku, potom na dvojku a sa mi zašprajcla noha. Nejak som sa nahol, miesto brzdenia sa mi vytočil plyn a už som letel. našťastie ani mne,ani motorke sa nič nestalo. Letel som vedľa motorky, akurát keď tam zastala tá električka. Bolo málo áut, takže pohoda. Musím si menej šnurovať topánky, nech sú ohybnejšie a posuniem si brzdovú páčku vyššie. Taktiež mám brzdiť len jedným prstom, lebo keď zatiahnem celou rukou, tak pridám plyn ako teraz. Chvíľu sme stali na kraji a potom sa vydali smer cez mesto okolo Kollárka pod hradom do Devína. Tam sa už dalo ísť rýchlejšie.

V Devíne sme si pod hradom dali kávu a pokecali s nejakými motorkármi na cestných endurách a opitým domácim, z ktorého sa vykľubal Mirov spolužiak zo ZŠ. Vydali sme sa smerom na Devínsku. Tobol trošku problém, lebo nájazd je do dosť vysokého kopčeka a musím tam zastať, lebo je tam stopka. Ale nejak som to prešiel, až sme sa napojili na diaľnicu. Tu som síce išiel 90-100, ale na štyrke a Miro mi potom vravel, že musím jednoducho pridať, lebo keď som pomalší ako autá, tak je to nebezpečnejšie. Prešli sme cez tunel, okolo Auparku, Prístavný most. Problém som mal pri zchádzaní k Harleyu, lebo tam je taká hnusná zákruta aj pre auto. Musím sa naučiť klopiť viac a robiť s plynom, nesmiem ísť rovno do zákruty. Okolo tretej sme boli doma.

Ďalšia jazda za mnou, síce ma oplieskalo, ale nič sa nestalo. Dúfam, že nedostanem komplex z toho. Nabudúce pôjdem trénovať pod Prístavný most pomalé manévrovanie, rozbiehanie, státie.