Ako som už písal, konal sa neďaleko Humpolce a zraz bol v piatok 22.6. o 18:00. Ja som sa pobalil ešte vo štvrtok, v piatok som došiel do práce zbalený a pred 12-tou som vyrazil. Vybavil som si pol dňa voľno, ktoré si nadpracujem. Miro ma čakal dole pri práci, mal požičanú Arielovu Glidu, lebo jeho ešte stále robia. Išli sme ešte na pumpu pri Auparku a vyrazili sme.
Počasie malo byť rôzne, keď sme vyrážali, tak dosť fúkal vietor a vyzeralo to na dážď. Našťastie ten sa nekonal celý víkend, aj keď vraj v Bratislave potom pršalo a dnes leje tiež. Nakoľko sme mali čas, rozhodli sme sa z diaľnice zbehnúť na starú cestu na Malacky a tak ísť do Kútov. Tam sme klasicky zbehli na Břeclav, kde sme si vybrali (z toho istého bankomatu ako minule) peniaze. Potom som viacmenej viedol ja, lebo sme išli do Vémyslic. Tam na pumpe síce bola jedna pani, tak som tam nechal pumpárke z minula fotky a kontakt. Vraj sa volá Olinka a tiež jazdí s maželom na motorke. Ja som natankoval, Miro sa bál, no a išli sme ďalej. Cez Rouchovany sme vybehli na Valeč. Tam si dotankoval aj Miro a zaspomínali sme si.
Vedenie prebral on, nakoľko tú cestu pozná. Vyrazili sme na Třebíč a po zlom odbočení a držaní sa na 23 sme sa vrátili a konečne dostali na 405. Začali sme hľadať reštauráciu. Celkom fajn bola v dedine Okříšky. Tam sme si dali polievku a jedlo. Ja celestínsku a olomoucké syrečky v bramboráku a americké brambory. Nevládal som to zjesť, ale chutilo to super. Potom sme nasadli a vyrazili ďalej smer Třešť. Mirona 405 neodbočil na 402, tak sme museli zájsť do Brtnice a z tade sme sa napojili na správny smer, lebo by nás to hnalo na Jihlavu. Z tade sme prešli cez Horní Cerekev do Pelhřimova. Tam som dotankoval a hľadali sme kade. V tom preleteli motorkári, ale než som sa zapol už boli preč. nevedeli sme presne, kde tá Kletečná je. Ja som pozeral doma google, ale nevytlačil som to. Na mape od Mira nebola vôbec. Tak sme išli smer Červená Řecice, no a v Křeloviciach sme stretli Prcka so synom. Napojili sme sa na nich, ledva som im stíhal. Išlo sa na Zeliv a potom úzkymi cestami a lesom na Sedlice, cez priehradu a boli sme na mieste.
Kemp je nad dedinou v lese, takže tam bol kľud. Akurát bolo 18-násť a 275 km za nami. Zaparkovali sme, zaplatil som účastníckych 350 Czk (mohol som za 150 na Mira, ale nedostal by som odznačik a ten som chcel), rozložili stany a išli sa najesť. Najskôr sme si dali pivo a potom sme jedli guláš. Potom sme s Mirom zbehli k Touaregovi do stanu. Konečne som sa s Krištofom zoznámil. Hulič, ale skvelý a inteligentný chlapík. Večer bola zábava a predtým sme ešte nalepili nálepky na moju motorku. Petr, ktorý sa zdržal len na ten večer, doniesol fólie, tak mi to nalepil. Po zábave sme išli ešte kuknúť Touarega a spať okolo 3-hej. Čakal ma ďalší deň.
Na večeru sme si dali ptáčky s knedlami. Potom som volal s Jarouchom a dali sme si stretnutie v Červenej Řečici. Tak sme vyrazli a išli lesom, kde sme ho čakali. Nakoniec ale prišiel, no a nastavil mi všetko ako mal. Problém bol, že baterka bola iná. Dal som mu 500 Czk za naftu a bolo. takže už mám blokovaný systém. Ešte sme si s Mirom spravili výjazd do Humpolce cez náš kemp a Hnědkovice, kde som si vybral peniaze, natankoval a už sme mohli ísť žiť. Večer sme tancovali aj s Martinou, zase hrala iná skupina. No a zbehli sme nakoniec ku Krištofovi, kde som zaspal a pomaly sa presunul do stanu. Ráno ma čakal odchod domov.